Školská exkurzia
Je to tak ako vždy!!!
Je proste úplne bežné, že keď sa na výlet chystá terajšia III.A nemá nikto dobrú náladu.
Žiaci sú v depresii, lebo sa im nechce ísť nikam, nie to ešte na trápnu školskú exkurziu a učitelia sú v strese, lebo na tú trápnu exkurziu musia ísť práve s nami.
Aby to bolo úplne dokonalé, počasie tiež nemá dobrú náladu a tvári sa poriadne mrzuto.
Jediným svetlým bodom celého tohto trápenia je radosť profesorov, ktorým odpadli naše hodiny a tým pádom si dnešný deň pošetria hlasivky aj nervovú sústavu.
Všetko teda začína ako vždy.... nepríjemný zvuk budíka, nedojedené raňajky, šprint k autobusu....aby sme, podľa príkazu, boli na autobusovej zastávke NAJNESKOR 15 minút pred odchodom autobusu. Nielen pre autobus, ale ani pre učiteľský doprovod samozrejme dané pravidlo neplatí. V tomto prípade platí „akademická štvrťhodinka“.
Takže keď sme už konečne všetci tam, kde máme byť, nervózny šofér otvorí dvere autobusu a my sa ako tsunami valíme dozadu....všetci!!!!
Keď sa usadíme na prirodzene tvrdých a nepohodlných stoličkách osviežených storočnými žuvačkami, vyrážame v ústrety zážitkom.
Náš dozor, mysliac si, že rozprávaním do mikrofónu začína náučná časť exkurzie vlastne trpí samomluvou ,pretože vzadu nik nepočuje a vpredu nemá kto počúvať.
Cesta celkom ušla, dorazili sme na miesto.
Exkurzia môže začať!!
Tak najprv sklárne.
No čo už je na tých pásoch s fľašami také úžasné?????...Nechápem!!! Toto sme fakt museli vidieť????.. O kvetnatom výklade, z ktorého si určite všetko pamätá tak maximálne pani profesorka nebudem ani hovoriť.
My sme mali lepšie témy.
Dievčatá zisťovali stupeň lesklosti pohárov a hľadali v nich svoj odraz, no a chalani sa pokúšali bez dotyku, len fúkaním, rozbíjať fľaše...
Po nudnej sklárni prišli na rad Piešťany – no... tiež žiadna zábava.
Socha čo láme barlu, ktorá však imponovala našim chlapcom...(a vyvolení vedia o čom píšem).
Úplným vrcholom bola originál pramenitá vajcovka. Niektoré súťaživé typy sa snažili predviesť čo zvládnu a vyhlásili súťaž v pití tohto lahodného moku. Poviem Vám, podaktorí mali problém už s tým prvým štamprlíkom, iným zasa nebolo konca....
Keď sa zdalo, že už horšie byť nemôže, nastal ďalší z „Murphyho“ zákonov...MOŽE!!!
Múzeum a pracovné listy.
Ale všetko sme to noblesne zvládli a dopracovali sme sa k bodu, na ktorí sme čakali od začiatku exkurzie. Rozchod v meste. Obchody, cukráreň, kofola, pizza...konečne!!!!
Zaujímavé je, že všetky body našej exkurzie boli nekonečné a tento ušiel ako voda.
Nástup do autobusu, nikto nechýba, hor sa domov...
Pani profesorka opäť zahájila kurz samomluvy, a my sme opäť nepočúvali...
Katastrofa!!!!, povedali by ste???!!!!
ALE NIE!!!!!
Bola to super exkurzia super triedy s ich super triednou!!!!
