Ženy. To zložité plemeno ľudskej rasy, pre ktoré chlap urobí prvé posledné, toleruje jej psychické výkyvy, snaží sa pochopiť jej absolútne nepochopiteľné správanie ... Ale my také predsa vôbec nie sme! Alebo ... že by?
A práve vtedy, keď si myslíš, že si zažila všetko, vegána s diárikom, chalanka čo sleduje svoj scvrkávací proces, homosexuála v zebričkovom pyžamku príde niekto, kto zo seba vypľuje nevadí, nemusíme sex, iba ma potichu vyfajčíš.
Ten moment keď reálne cítiš ako ti odumierajú mozgové bunky. A keby v tom momente prišla apokalypsa a všetci moji bývalí by sa ku mne chceli vrátiť (naraz), ani to by ma nevytrhlo z tranzu, ktorý mi táto .. ehm .. vec spôsobila.
Ak máš viac ako 16 rokov je 70% šanca, že si už stretla muža, ktorého si vezmeš. A pri tejto vete začneš spontánne premýšľať, aký je najjednoduchší spôsob odchodu z tohto sveta, lebo život s ktorýmkoľvek z nich by ťa aj tak zabil.
Vzťahy ... Celý život sa snažíme nájsť to pravé orechové. Hľadáme čo nám vyhovuje, čo sa nám páči a čo je pre nás najlepšie .. a takto som ja zistila, že muži s tehličkami na bruchu to asi nebudú.
Je to jednoduché. Chýba ti láska. Nie je to o tom, že by si mala smolu na to, do koho sa zaľúbiš, alebo že by si nejakým spôsosobom priťahovala zúfalcov. Je to omnoho jednoduchšie. Chýba ti láska.
Tak si to vyhrala ... teda .. HO vyhrala ... alebo tak niečo. Ťažko povedať, či hovoríme o víťazstve v súvislosti s ním, ale ... už nesedíš sama na intráku a neplačeš nad Bridged Jones. Sedíš u ňho a dúfaš, že teraz to bude iné ..
Ak sa rozhodnete bojovať o človeka, ktorý si vás neváži nie že ako ženu, ale ani len ako ľudskú bytosť, buď ste kompletne stratili rozum .. alebo ste ho nikdy ani nemali. Iná možnosť nie je.
Všímam si, že vo svete rastie neúcta. Neúcta celkovo ako taká, voči všetkému a všetkým. Ale najmä vo vzťahoch ...
Stratila som isic. Pred tým, ako som ho odpálila, som si doň dala posledných 20€, ktoré som mala odložené na týždeň pred výplatou, ale hovorím si, že ísť na rande bez peňazí je trápne .. no a tak som pre istotu neprišla vôbec.
Pomaly som si začínala myslieť, že som do toho zase spadla. Zatmenie mozgu, chvíľková strata vedomia, zrýchlený tep a dych...zaľúbenie. Už nie!
Čítala som, že by bolo super, keby ľudia hovorili, čo naozaj cítia a prestali by na fb pchať pesničky s hlbokým textom v úmysle, že správny človek pochopí skrytý zmysel - lebo, nepochopí. Tak teda, takto sa cítim ...
Si ... ..... vo svete pod škrupinkou, Som ... ....... vo svete čierneho vzduchu, Mohli sme byť ... ......
Možno by bolo lepšie vedieť čo cítiš. Predísť trapasom a istému sklamaniu. Na druhú stranu, ak je to naozaj pravda, nechcem to vedieť. Chcem na to prichádzať pomaly a postupne. Odkrývať to celé kúsoček po kúsku a užívať si to.
Raz za čas zhoríme, a v tom to je. Sme .... .... príbeh na pokračovanie .... .... blízko exspirácie ....
Konce nie sú ... Iba príbehy Zbieraš fotky z pahreby a hľadáš v nich niečo, čo v nich nikdy nebolo A keď to raz zmizne, pri srdci ťa hryzne ten nekonečný pocit že aj tak si tu sám. Neviem, či sa pozbieram.
keď nájdeš niekoho s kým dokážeš na chvíľu zavrieť hubu a spoločne zdieľať ticho, vtedy zistíš, že si našiel niekoho výnimočného. Boli to pre mňa len reči. Do momentu kým som nespoznala JEHO. Boli sme si blízky. Veľmi blízky.
Deň rovnaký ako všetky ostatné ... akurát s nálepkou romantického prežitia. Nemám rada tento sviatok. Vždy som bola zastáncom lásky vo všedné dni. A tak som sa rozhodla, že tento deň strávim úplne spokojne .. ale to bolo ráno.
Očami hypnotizuješ čas. Minútu po minúte urýchľuješ trápenie nekonečného čakania. Ale ... už vlastne nie je na čo čakať. Je dosnívané. Rozprávka sa nekoná ...
Sme v nebi? Nie, len čítame rovnaké básne. Na chvíľku som prešla očami po obrysoch jeho tváre a opäť zhasla svetlo. A teraz ...? Teraz už sme v nebi?
