my

Asi sme ešte nedozreli na drámu.
Ja nie som princezná
a z Teba ani Shakespeare
nespraví Júliinho hrdinu.

A zbytočne budeš hovoriť prepáč ...
na odpúšťanie je už neskoro.
Naivne som v nás videla niečo
čo v Tebe nikdy nebolo.

Myšlienky lietajú hlavou ako guľky z revolveru
a ja som každým dňom menej...
menej ja a ... menej my.
Povedz ... čo sme to vlastne skúšali?

Dostal si ponuku na večnosť,
dal si mi chvíľu a potom ...
mlieko sa rozlialo a cigareta zhasla ...
spomienka nenávidená no naveky krásna.

Asi sme to chceli obaja inak.
Alebo sme len zbabelí priznať, že to chceme obaja tak isto.
Posledné riadky dopíšem tak trochu neisto
a poslednýkrát na teba zabudnem.