Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Je to dávno, čo si cítil,
priazeň niečej duše,
on ťa držal, on ťa chytil,
Keď všetko bolo klišé.
Nebolo Ti treba veľa,
stačil pohľad očí,
Jeden jemný dotyk tela,
nechcel si nech končí.
No všetko je to dávno preč,
už nechaj plynúť čas.
Ďalej sa tým svetom vleč,
tvoj priateľ bude tajný plač.
Ten tichý nárek tvojho srdca,
ktorý nikto nepočuje.
Len bolestný pohľad plyšového maca,
ten jediný ho opätuje.
Máš dojem, že svet už nemá zmysel.
Bože, ako veľmi sa mýliš!
Možno nie je taký, ako by si chcel,
možno ho len inak vidíš.
Zatni päste a bojuj až do nemoty,
nenechaj si zobrať šťastie!
Nenechaj sa zajať od nemoty!
Veď láska, tá v každom srdci rastie!
