Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Necháš ma samú stáť v tmavej chodbe.
Netrápi ťa či v noci či vo dne.
Nezaujíma ťa, či náhodou nemám strach.
Od dnes si môj osobný vrah.
A mňa aj tak netrápia, žiadne moje slová.
Keby sa dalo, poviem ti ich znova.
Márne kričím a prosím o odpustenie,
ty vždy máš len mlčanlivé odpovede.
Ty vôbec nevieš, čo znamená,
byť vždy a všade tá bez mena.
Nevedieť, a hľadať niečo,
sám seba sa pýtať prečo.
Topím sa v slzách, trhá ma na kusy,
Rozum vraví jedno, no srdce, to nepustí.
Vždy bolí, keď vieš, že musíš klopiť zrak,
že ten kto ťa miloval, už nemá ťa rád.
