Pre a proti vakcinácie – najčastejšie (proti)argumenty

Písmo: A- | A+

Tento blog je zhrnutím základných (proti)argumentov, ktoré by sa mohli zísť pri rozhovoroch s pochybujúcimi ľuďmi, ktorí si síce nemyslia, že ide o plán začipovania populácie, iba prirodzene odmietajú niečo neznáme a nové.

Zo všetkých strán dnes počúvame o vytúženej vakcíne, ktorá nás má oslobodiť od lockdownov, ktorá nám vráti späť náš pracovný, sociálny, či kultúrny život. Experti sa jednohlasne nezhodujú na presnom počte ľudí, ktorí musia byť zaočkovaní, aby bola spoločnosť imúnna, odhady sa ale pohybujú v rozmedzí od 60, až do 90%. Na Slovensku ochotu k očkovaniu prejavilo v nedávnom prieskume 39,8% dopytovaných, v susednom Česku o niečo viac, 47%. Tieto čísla však od výskumu k výskumu variujú. Samozrejme, do momentu, kedy sa bežná populácia dostane k svojej dávke, je pravdepodobne ešte ďaleko, no už teraz vnímame odmietanie z radov bežnej (v zmysle neodbornej) verejnosti, no tiež zdravotníckych pracovníkov, sestier, či lekárov. Nesnažíme sa miešať do práce odborníkom, netvárime sa, že máme medicínu v malíčku, čerpáme z overených zdrojov, ktoré i transparentne uvádzame.

Načo sa budem očkovať?

Základný a najsilnejší argument: potlačíme pandémiu koronavírusu - asi sa ho už nezbavíme úplne, no je to cesta k životu aký sme poznali. Bezpečnejšie a rýchlejšie východisko, než vakcína, z tejto situácie skrátka nie je, či sa nám to páči, alebo nie. Snahy o premorenie by nás stáli mnoho životov a už i bez toho preťažený zdravotnícky systém veľa síl. Očkovanie s vysokou pravdepodobnosťou bude vyžadované aj v dovolenkových destináciách, či leteckej preprave, niektoré spoločnosti to už dokonca avizovali. Mnohí, najmä mladí ľudia, si myslia, že Covid-19 by na ich zdravie vplyv nemal, problémy majú predsa starší, chorí. Nie je to celkom pravda, no to nie je podstatou tohto argumentu. Ak by sa dali zaočkovať napríklad len seniori, vírus sa bude naďalej šíriť medzi mladšími, nepredvídateľne mutovať (ako to vidíme už teraz) a eventuálne získa na sile. Plošné očkovanie by malo zabrániť veľkým „vlnám“ šírenia. Okrem toho je množstvo ľudí, ktorí skrátka zaočkovaní byť nemôžu a musia sa teda spoľahnúť na kolektívnu imunitu. Vakcinácia je potrebná aj na to, aby mohol fungovať zdravotnícky systém. Myslenie na problémy iných určite vyžaduje istú dávku empatie, treba ale zdôrazňovať, že veľa iných možností nám neostáva.

Vakcína bola vyvinutá prirýchlo a nie je bezpečná

Pri tejto problematike by bolo vhodné zdôrazniť základné fakty a ich logické závery. Sme uprostred globálnej pandémie, z ktorej sa všetci chceme čo najskôr dostať, preto tečie do výskumu tejto vakcíny toľko financií. Nejedná sa totiž o chorobu, ktorá sa rozšírila v krajinách, kam bežný obyvateľ západu zavíta akurát v prípade o niečo exotickejšej dovolenky, ide o vírus zasahujúci do života každého, teda aj firiem či jednotlivcov, ktorí sú ochotní vývoj vakcíny podporovať svojimi dostupnými zdrojmi. Rovnako vedecká komunita netajila svoje postupy, naopak, bolo vidieť silnú kooperáciu v snahe čo najviac urýchliť proces vývinu očkovacej látky. Navyše, vedci nezačínali úplne od nuly. Covid-19 nie je jediný koronavírus, ako by sa nám mohlo zdať kvôli popularite, akú získal. Takýchto vírusov sú stovky, vedci ich skúmajú už niekoľko desaťročí a prispeli k tomu aj epidémie SARSu z roku 2002 a MERSu o desať rokov neskôr. K vakcíne potom naozaj už nie je ďaleko, výhodou určite bola aj zvýšená ochota stať sa dobrovoľníkom vo fáze klinického testovania a získať tak potenciálnu imunitu, ochrániť seba aj okolie. Do tejto fázy bola pri vakcíne od Pfizer/BioNTech napokon aj zapojená väčšia ako bežná vzorka - až 43 000 ľudí.

Nevieme, čo vo vakcíne je

Faktom je, že zloženie vakcíny je ľahko dohľadateľné na internete, ostatne ako všetko. Zaočkovať sa dali i najvyšší predstavitelia tohto štátu (okrem kritickej infraštruktúry aj tí, ktorí nie sú až tak nenahraditeľní, prípadne známe osobnosti) a takisto už veľké množstvo zdravotníkov, či starších občanov po celom svete. Je nepravdepodobné, že by to absolvovali v prípade závažných pochybností o zložení a bezpečnosti látky. Kritická infraštruktúra sa z istých dôvodov volá kritická, štáty by neriskovali ohrozenie tak dôležitých orgánov riadenia. Strach o zmenu DNA tiež nie je namieste, ide o vakcíny obsahujúce nukleovú kyselinu mRNA, ktorá sa v procese vytvárania protilátok nedostáva do bunkového jadra, teda nemôže prepísať našu genetickú informáciu.

Nežiaduce účinky

Ministerstvo zdravotníctva nedávno zverejnilo porovnanie možných vedľajších účinkov vakcíny a známeho lieku od bolesti - Ibuprofenu, ktorého zloženie, tak ako pri iných liekoch, bežne nespochybňujeme. Bez špecifického vzdelania nemáme odkiaľ poznať a posúdiť, čo liek obsahuje, vakcíny sú ale neustále prepierané v médiách, preto mnoho ľudí nadobudne pocit, že už rozumejú, dokonca sa snažia poučiť druhých. Na tento facebookový post ministerstvo dostalo veľa komentárov tvrdiacich, že ide o neporovnateľné veci, že dlhodobé účinky vakcíny nepoznáme. Otázkou však zostáva, koľko z autorov týchto komentárov sa reálne zaoberalo zložením Ibuprofenu, či podobných liekov predtým, než k tomuto porovnaniu prišlo. Nikto sa zaslepene netvári, že očkovanie nemôže mať nežiaduce účinky, ako to môžeme pozorovať pri očkovaní učiteľov. Príbalový leták k vakcíne Comirnaty od firiem Pfizer/BioNTech (takisto voľne dostupný na stránkach Ministerstva zdravotníctva) uvádza ako veľmi časté vedľajšie účinky opuch/bolesť v mieste vpichu, bolesť svalov, kĺbov, či hlavy a únavu. Naše telo sa s tým však väčšinou dokáže popasovať v priebehu pár dní, k tomu je nutné poznamenať, že ide o prirodzenú reakciu tela, ktoré si začína vytvárať protilátky. Vakcína bola testovaná na rôznych vekových skupinách, starší ľudia sú očkovaní prioritne a samozrejme, nie všetci to zvládli úplne bezproblémovo. Christian Bogdan, riaditeľ Inštitútu klinickej mikrobiológie, imunológie a hygieny Univerzitnej nemocnice v Erlangene a tiež člen Stáleho výboru pre vakcináciu v Inštitúte Roberta Kocha vypočítal, že staršia osoba má šancu 1:50 000 dostať závažnejšie vedľajšie účinky. Na Covid-19 ich bohužiaľ umiera až 20%, mnohí z nás to už pritom pocítili na vlastnej koži, stratou blízkeho.

Dlhodobé účinky vedci označujú za extrémne výnimočné, berúc do úvahy aj veľký počet dobrovoľníkov, u ktorých keď aj nejaké príznaky boli, drvivá väčšina odznela maximálne do 2-3 týždňov. Tu sa ale vraciame opäť k miskám váh - dôsledky koronavírusu sú neporovnateľne horšie, dôkazom nie sú len výpovede jednotlivcov, ale aj ochromené zdravotníctvo, či nestíhajúce krematóriá. Práve tieto dôsledky však môžu spôsobovať dlhodobé komplikácie.

Pokiaľ sa teda dostaneme do debaty ohľadne vakcinácie, tieto argumenty môžu padnúť vhod. Nezabúdajme, že informácie vyvolávajúce strach a vášnivé reakcie sa šíria jednoduchšie, rýchlejšie a už z povahy ľudského myslenia je ťažké sa im vyhnúť. Nie je hanbou mať obavy, preto by sme určite nemali zosmiešňovať tých, čo pochybujú. Ak však pomôžeme s vysvetľovaním, prečo je dobré sa dať očkovať, pomôžeme tým aj sami sebe.

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

 https://zvolsi.info/sk/

za tím ZSI spracovala Tereza Mikáčová

Skryť Zatvoriť reklamu