Postavenie jadrovej elektrárne trvá 10-15 rokov. Jadrová energia preto nerieši okamžitý nedostatok energie (dlhodobejší možno áno, v horizonte 10-ročí), navyše zabezpečuje iba výrobu elektrickej energie, a nedokáže nahradiť úbytok dostupnosti ropy (tekutých palív). Výroba elektromobilov je síce sľubná, ale takisto potrvá najmenej 10-15, a pravdepodobne viac rokov, kým automobilky prejdú na masívnu výrobu elektromobilov (samozrejme v prípade, ak dovtedy neskrachujú, alebo si zamestnanci nevyhodia do vzduchu vlastné fabriky). Ani elektromobily neriešia závislosť leteckej, lodnej, a nákladnej dopravy na rope. Navyše, voči šíreniu jadrovej energie existuje silná opozícia.
Veterná aj solárna energia sú fajn, ale stále to nerieši nedostatok tekutých palív. Solárna aj veterná energia navyše potrebujú silnú podporu štátu (peniaze), aby ich bolo možné aplikovať vo väčšom rozsahu. Pristúpia vlády k mnohomiliardovým investíciám do obnoviteľných zdrojov v čase stenčovania finančných príjmov?
Biopalivá 1. či 2. generácie snáď netreba ani spomínať - sú veľmi neefektívne a silno dotované fosílnym uhlíkom.
Občas sa ekonómovia uchýlia k „nekonvenčným" zdrojom ropy, ktorých sú obrovské zásoby. Tie majú však nízky energetický výťažok, ich ťažba je pomalá, náročná na vodné zdroje a devastuje životné prostredie (najmä lesy). Ide tiež o zdroje z najvyššou uhlíkovou intenzitou - uhlie je proti nim „zelené" palivo. Ak sa chceme vyhnúť otepleniu o 2°C, technológie využívania nekonvenčných zdrojov ropy je nutné okamžite zakázať.
To, že treba okamžite zastaviť výstavbu uhoľných elektrární a zastaviť všetky emisie uhlia v priebehu 20-30 rokov, je snáď lepšie nepripomínať...
Na základe týchto skutočností, tj. klimatickej zmeny, ropného zlomu a neschopnosti adekvátne ju nahradiť, by mal každý ekonóm (aj politik) vedieť, že vývoj, ktorý možno zhruba očakávať, bude asi takýto:
I) Svetová ekonomika bude v najbližších desaťročiach klesať, pretože ropa tvorí významný podiel svetovej spotreby energie (ropa je potrebná napr. aj pri ťažbe uhlia). Môžu existovať oblasti, kde bude lokálne a dočasne dochádzať k ekonomickému rastu, v globále ale budeme pozorovať pokles.
II) Vlády sa môžu snažiť potajomky, alebo menej potajomky (pozri plán DESERTEC) presunúť investície do obnoviteľných zdrojov energie a do jadrovej energeticky a ubrať tak peniaze iným sektorom ekonomiky. Celkový úbytok dostupnosti (a spotreby) energie tým ale nenahradia. Napríklad Británia, ako súčasť plánu znižovania emisií skleníkových plynov plánuje do roku 2020 postaviť 4 000 veterných turbín na súši, a 3 000 turbín na mori. V rovnakom čase im ale skrachovala jediná továreň na výrobu veterných turbín. Ale nevadí, turbíny sa dovezú z Číny, pravdepodobne to bude lacnejšie...
III) Len čo dochádza k znižovaniu dostupnosti energie, klamstvo o tom, že každý môže byť (materiálne!) bohatý, nie je možné obhájiť. Bohatstvo jedného človeka je možné zabezpečiť iba na úkor chudoby iného človeka. Situácia je o to horšia, v pokles ekonomickej aktivity je spojený s rastom populácie. Teda stále viac ľudí musí zdieľať stále cennejšie a menej dostupné zdroje. Či spoločnosť s menej dostupnými zdrojmi bude spravodlivejšia, ako tá súčasná, nech posúdi každý sám.
IV) Keďže vlády a podnikatelia nebudú mať vôľu a ochotu (a ani podporu širokej verejnosti) investovať potrebné peniaze do obnoviteľných zdrojov (pretože ide o dobrovoľné a výrazné obmedzenie sa na úkor lepšej dostupnosti energie vo vzdialenejšej budúcnosti), miestne komunity a spoločnosti sa budú musieť s touto situáciou vysporiadať po svojom. Jednotlivec môže výrazne znížiť svoju spotrebu tak, že si bude pestovať vlastné jedlo, bude žiť blízko miesta, kde pracuje, prípadne bude pracovať doma a podobne.
Na záver treba dodať, že pokles celkovej spotreby (nie len znižovanie emisií skleníkových plynov) je jediný spôsob, ako zachovať planétu v slušnom stave aj pre budúce generácie. Dôvod, prečo sa ale nedobrovoľného (!) poklesu spotreby treba obávať, je ten, že sa často spája so sociálnymi nepokojmi, ktoré môžu vyústiť do (medzinárodných) ozbrojených konfliktov.
