Luis de Sousa, energetický analytik a výskumník na Lisabonskom inštitúte technológie si položil rovnakú otázku a pozrel sa, aký je podiel ropy na celkovom energetickom mixe krajín Európskej Únie (kde ale v priemere spotreba ropy klesá už niekoľko rokov). Ak má daná krajina vyšší podiel získavania energie z ropy, nárast jej cien zaťaží rozpočty krajín (a teda aj zadlženie - pokiaľ si chce krajina zachovať rast spotreby (HDP)) relatívne najviac.
Oranžové stĺpce ukazujú krajiny PIIGS. (Zdroj: Luis de Sousa, česky tu)
Tu je vývoj cien ropy na svetových trhoch:
Zdroj: OilWatch Montly, podľa EIA.
V rokoch 2002-2008 sa v EU zdvihla cena viac ako 4-násobne (v prípade USA viac ako 5-násobne, pretože klesal kurz doláru), pričom množstvo vyťaženej ropy zostalo v rokoch 2005-8 (kedy ceny rástli najrýchlejšie), takmer rovnaké. Ťažko možno argumentovať, že to pre (štátne) rozpočty nepredstavuje žiadny, alebo len okrajový problém.
Iná analýza, tento krát od Stephena Kopitsa pre americkú ekonomiku ukazuje, že rast HDP sa zastavuje v prípade, ak výdaje na ropu predstavujú o niečo viac ako 4 % celkového HDP.
Zdroj: EIA, NBER, podľa Stephena Kopitsa.
Takže áno, ropy je stále dosť, ale pokiaľ nie je extrémne lacná a výdaje na ňu predstavujú relatívne malý podiel HDP, je umožnený jeho rast. Súčasné ceny ropy (okolo 80 dolárov za barel) sú z historického pohľadu veľmi vysoké a podľa niektorých analýz sú napr. rozsiahle americké predmestia schopné bezproblémovej existencie iba pri cenách ropy okolo 20 dolárov za barel.
Ešte je možné doplniť, že krajiny ako Grécko, Taliansko (najmä juh), Španielsko a Portugalsko už dnes trpia stále častejšími suchami a požiarmi, čo im k adaptácii na drahšiu energiu príliš nepridáva. Na grafe je vývoj lesných požiarov (presnejšie hotspots - horúcich miest, zachytených satelitmi) v Grécku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku:
Zdroj: The New York Times.
