Podľa portálu How Stuff Works sa na svete vyťaží každý rok 50 miliónov trójskych uncí. Pri prepočte na kilogramy to predstavuje 1 555 210 kilogramov. Po vydelení počtom svetovej populácie (7 000 000 000) dostaneme číslo 0,2215 g zlata na osobu. Stačil by súčasný mesačný príjem zlata 0,0185 g pre každého človeka?
Keďže životnosť zlata je z praktického hľadiska takmer nekonečná a keď ho raz vyťažíme, tak nám už zostane, môžeme sa pozrieť, koľko zlata by bolo k dispozícii pre každého človeka. Ak urobíme jednoduchý výpočet a vynásobíme aktuálnu ťažbu zlata číslom 200 (čo je približne doba trvania priemyselnej revolúcie), tak na človeka pripadá 44,3 gramov zlata. Pre zjednodušenie počítajme cenu zlata 2 000 dolárov za trójsku uncu (1 trójska unca je 31,103 gramov). Zistíme, že v dolároch, ak by bolo zlato rovnomerne rozdelené medzi všetkých ľudí, by mal každý človek k dispozícii 2850 dolárov. V súčasnosti je ročné HDP na obyvateľa v Západnej Európe vyššie asi 7-násobne. Tento údaj je ešte podhodnotený, pretože graf HDP na obyvateľa končí v roku 2003, a vtedy bola cena zlata výrazne nižšia, ako dnes...
Je odhad, že na svete sa doteraz vyťažilo 44,3 g na človeka približne správny? Tu je graf skutočnej ťažby zlata od roku 1900 podľa USGS s vyznačeným priemerom 1 5000 ton zlata za rok:
Ani ťažba zlata nebude rásť donekonečna. (Zdroj: USGS)
Možno teda odhadnúť, že skutočné množstvo zlata na človeka je skôr o niečo nižšie, ako vyššie od vypočítaných 44,3 g na osobu. Možno tiež definitívne uzavrieť, že zlato nás nespasí.
Kritik by ešte mohol navrhnúť, že celkové množstvo peňazí by mohlo byť zvýšené zvýšením pomeru peňazí ku zlatu. Napríklad jeden gram zlata by kryl množstvo 1000 dolárov, alebo 10 000 dolárov, alebo 100 000 dolárov... Potom ale nastáva otázka, kto a na základe čoho by určil mieru krytia peňazí zlatom a tiež to, či by bol tento pomer konštantný, a ak nie, na základe čoho by sa menil... a potom už, podľa mňa, stráca krytie peňazí zlatom význam...
