Bolo mi naznačené, že si mýlim základnú a všeobecnú vlastnosť života rozmnožovania sa a expanzie s rakovinou a teda ak nazývam rakovinou Zeme človeka, mal by som tak nazvať vlastne všetok život na Zemi. Je mi absolútne jasné, kam táto pripomienka mieri. Viem aj to, že nie IBA človek na Zemi sa správa ako rakovina, v princípe má takéto TENDENCIE každý jeden živočíšny druh na Zemi. Zoberme si napríklad kobylky, vo vhodný okamih (dostatok tepla, vlahy a potravy) se rýchlo vyliahnu, požerú všetku potravu v okolí, nakladú čo najviac vajčok a znovu čakajú na vhodné podmienky a pokračujú vo svojom cykle… možno je udať mnoho iných druhov živočíchov, ktorých stratégia prežitia je čo najmohutnejšie a najrýchlejšie možné rozmnoženie… a vo všeobecnosti naozaj možno povedať, že základnou vlastnosťou života je maximálne možné rozšírenie. PROBLÉM však nastáva v situácii, keď táto snaha po rozmnožovaní, alebo ak chcete expanzii nie je ničím limitovaná (regulovaná) a presiahne hranice únosnej kapacity prostredia. Po vyčerpaní zásob musí jednoducho dojsť k dramatickému poklesu populácie. Ak mám ale udať paralelu k “snahám” všetkého živého ovládnuť svet za príhodných podmienok, tak aj v tele každého zdravého človeka vznikajú každý deň milióny nádorových buniek, s ktorými si však telo poradí. Ak nie, dochádza k neregulovanému rastu, alebo k rastu ktoré je zregulované smrťou človeka…
Vobec mi nejde o to, aby som protestoval proti technickému a vedeckému pokroku. To by som bol sám proti sebe. Ide mi o to, že súčasný stav, akým sa veci uberajú, neskončí jednoducho dobre. Povedzme, že dobre znamená expanzia do vesmíru, potom sa už zo Zemou može diať čo len chce… som presvedčený, takýmto sposobom zo Zeme nestihneme ujsť.
A opakujem. Človek ako jediný známy druh v známom vesmíre je schopný vidieť následky svojich činov. Prečo by sme mali skončiť ako baktérie, ktoré v živnom médiu spotrebujú všetku potravu a potom zahynú?
