Analýzaje systematický rozbor skutočnosti, a používa sa vo vede, ale ajv bežnom živote. Dobrá analýza (teda analýza, ktorá vo svojich dôsledkochvedie k dobrým rozhodnutiam, z ktorých má prospech celá spoločnosť), musí vychádzať z faktov (tedaz nespochybniteľných skutočností). Ak teda chce byť niekto dobrý (politický)analytik a chce prispieť k debate o akomkoľvek probléme, musí (malby) si fakty, alebo „fakty“, ktoré preberá z rôznych zdrojov, overovať. Akto nerobí, a iba o nich informuje, nie je „analytik“, ale iba„informátor“, prípadne novinár, je jednoducho „šíriteľom“ nejakej informácie.
Vezmime si príklad. Na Slovensku existuje analytik (?),ktorý sa občas vyjadruje k problematike globálneho otepľovania.Predpokladám teda, že ho táto téma zaujíma, a nejakým spôsobom chceprispieť k zmysluplnej debate o tomto probléme. Poďme analytickyrozobrať jeho poslednýčlánok, v ktorom sa venuje tejto problematike. Upozorňujem, žepredpokladám, že s výrokmi, ktoré sú uvedené v článku, súhlasí (ak totak nie je, malo by byť v článku uvedené, že ide iba o informatívnyčlánok, na ktorý autor nemá názor... načo ale potom také články písať?).
Bod 1.) „S globálnymotepľovaním atmosféry to od roku 1998 ide dolu vodou,“ lepšie povedané dolu teplomerom, o čom svedčia meranianajvýznamnejších teplotných databáz vo svete. - Je uvedený odkaz na článok, ktorý tvrdí:„Globálne otepľovanie sa zastavilo“. Tu je grafglobálnych teplôt NASA GISS – globálne otepľovanie sa nezastavilo –v globále je posledných 10 z 12 rokov najteplejších od roku 1880.Kto tvrdí, že globálne otepľovanie sa zastavilo, tvrdí nezmysel, či už ideo nositeľa Nobelovej ceny, alebo robotníka.
Bod 2.) Globálna rozloha ľadu v oceánoch sa nakonci roku 2008 opäť raz vrátila na úroveň roku 1979 – Môže byť pravda, ale je to irelevantné. Totižpoukazovanie iba na rozlohu ľaduzanedbáva jeho objem – celková rozlohaľadu môže byť teoreticky rovnaká aj s hladinou oceánov vyššouo jeden meter. Napríklad rozlohaletného ľadu v Arktíde bola v roku 2007 nižšia ako v roku 2008,ale objem ľadu bol pravdepodobne nižší(tu).To je celkom v súlade s pozorovaným otepľovaním a nárastom hladínoceánov.
Navyše, najväčšiu hrozbupredstavuje nie roztopenie ľadu v oceánoch, ale roztopenie ľadu napevnine. V rokoch 2030-2050 hrozí nedostatok zdrojov pitnej vodyv najviac zaľudnených územiach.
Bod 3.) Antarktída je na tompresne naopak – ochladzuje sa. – Bohužiaľ, aj taký vzdialený kontinent,akým je Antarktída, pociťuje dopady globálnehootepľovania – (Gilletta kol. Nature, 2008). Antarktída saotepľuje (Steig a kol. Nature, 2009)
Oteplenie, „ktorénavyše s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobuje žiadna ľudská činnosť“– Donekonečna opakovaný blud. Antropogénne emisie CO2 sa s 90 %pravdepodobnosťou podieľajú na väčšine pozorovaného oteplenia za posledných 100rokov (IPCC, 2007).
Bod 4.) „70% trendu otepľovania od roku 1900 dávysvetliť fenoménom El Niňo („južnou osciláciou“), a tichomorskou „PacificDecadal Oscillation“ – veľmi zásadné tvrdenie. Očakával by som, že takéto tvrdenieje nutné potvrdiť ďalším nezávislým výskumom a až potom robiť podľa nehopolitické rozhodnutia. Zaujímavé je, že niektorým „analytikom“, ktorí sa snažiao „rovnováhu argumentov“, stačí 1 nepotvrdená (a vo vedeckom časopise dokoncanepublikovaná) testimónia nato, aby označili snahy obmedzovať emisie CO2 za„frašku“. Tisícky nezávislých, impaktových publikácií pritom môžu pokojneignorovať. Naozaj vyvážený pohľad na ( pomerne závažnú) vec.
Bod 5.) „Neexistuježiaden presvedčivý dôkaz o tom, že emisie CO2 z modernej priemyselnejčinnosti v minulosti, dnes, alebo v budúcnosti môžu spôsobiť katastrofálnezmeny klímy.“ – a čo tak napísať:
„Neexistuježiaden presvedčivý dôkaz o tom, že emisie CO2 z modernej priemyselnejčinnosti v minulosti, dnes, alebo v budúcnosti nemôžuspôsobiť katastrofálne zmeny klímy.“
Okrem toho, výrok bodu 5 je nezmysel. Opak je pravdou. Odporúčamtúto štúdiu: Ramanathana Feng 2008, PNAS. Ale možno jepre niekoho roztopenie Arktídy a pevninských ľadovcov do roku 2030-2050, nárasthladín oceánov o desiatky cm do roku 2100 a s tým súvisiace zasoľovaniezdrojov pitnej vody, deštrukcia koralových útesov (CO2 acidifikáciou),častejšie suchá a záplavy, či odumieranie boreálnehoa Amazonskéhopralesa (Cox a kol. 2008, Nature) celkom v poriadku. Veď naše deti sas tým nejako vysporiadajú, ja už tu aj tak nebudem.
Predstavte si analógiu. Idete autom v hustej hmle,a neviete, kde sa nachádza strmý útes. Nemáte 100 % dôkaz, kde útes je,ale viete, že ak spadnete, máte malú šancu prežiť. Budete opatrní, alebo nie?
A ešte poznámka na záver: KAŽDÝ komplexný problém má zástancov na opačných stranách. Dobrýanalytik by mal byť od toho, aby rozoznal, ktorá z pozícií je ešteudržateľná, a ktorá už nie.
