Táto teória vychádza z povodnej Triversovej teórie (ten ju formuloval ešte ako študent biológie začiatkom 70-tych rokov a E. O. Wilson ju označil ako jednu z najvplyvnejších teórií evolučnej biológie). Hlavnú myšlienku tejto teórie tvorí takzvaný pojem “rodičovských investícií”. Netreba zabiehať do detailov, v princípe ide o to, že sexuálne správanie a výber partnera je podriadené množstvu energie (investícia), ktoré musí daný rodič investovať do svojho potomstva, tak, aby prežilo. Z tohoto jednoduchého faktu vyplýva množstvo dosledkov (okrem iného aj to, že samčekovia v drvivej vačšine bojujú o samičky, a nie naopak).No a podľa mňa z toho vyplýva aj možný fakt, že muži majú sklon k nevere po svadbe a ženy pred svadbou. Kritická je svadba z toho pohľadu, že obvykle je to aj obdobie, kedy partneri majú potomstvo. No a práve okolo potomstva sa to všetko odohráva. Odmyslime si v tejto fáze všetky vplyvy kultúry, morálky, svedomia a zamerajme sa iba na ľudskú prirodzenosť. To znamená všetko to, čo rozumieme pod pojmom pudov, inštinktov, reflexov, skrátka všetko to, čím nás evolúcia vybavila k tomu, aby sme mohli prežiť. Biologickou podstatou života je jeho zachovanie a maximálne možné rozšírenie svojich vlastných génov. (áno, každý je sebec) K tomu slúži potomstvo. Muži a ženy investujú do potomstva roznymi stratégiami. Kým mužovi stačí teoreticky jedna spermia na splodenie jedného dieťaťa, tak žena na to potrebuje jedno vajíčko, ktorého vytvorenie zaberie mnohonásobne viac času aj energie ako tvorba spermií. Navyše žena za celý život vyprodukuje maximálne okolo 400 vajčok a teda aj obdobie kedy može mať dieťa je kratšie ako u mužov. Ďalšia vec, ktorá žene priťažuje je nosenie potomka a porod. To všetko trvá devat mesiacov. Povedzme, že k výchove malého dieťaťa je potrebný čas oboch rodičov (aj keď ani to nemusí byť pravda). Tu sa povedzme investície vyrovnajú. Ale po pár rokoch sa už dieťa (teoreticky) postará samo o seba. A tu je zakopaná celá idea tejto teórie. Obe pohlavia chcú ČO NAJVIAC a čo NAJKVALITNEJŠIE potomstvo. Ženy, keďže investuje zo začiatku do splodenia potomka mnohonásobne viac ako muž, tak sa veľmi dosledne rozhodujú pre svojho budúceho OTCA (ideálny je prípad, keď má žena dieťa so sexy, pravdepodobne neverným mužom (pretože sexy muž by bol hlúpy, aby mal iba jednu partnerku, keď ich može mať koľko chce…) a vychováva ho s menej príťažlivým, ale starostlivým mužom). Preto skor podľahne výmene partnera (popr. nevere) do doby, keď sa rozhodne mať s niekym dieťa, pretože si musí byť istá, že si zvolila toho správneho. Naopak mužovým prvotným cieľom je ženu si získať (presvedčiť ju, že on je tým pravým otcom a pritom si o pravosti ženy až taký istý byť nemusí, veď poľahky si prebárs nájde potom inú), nebude teda zo začiatku neverný. Potom, čo si ženu získa a splodí s ňou dieťa a v lepšom prípade v prvých rokoch pomáha s výchovou, nič mu teoreticky nebráni vyhľadávať ďalšie perspektívne mladé ženy.
Prosím, neberte to úplne doslova. Je jasné, že veci v súčasnosti a ani v minulosti úplne takto nefungovali. Ide skor o to, že ženy sa budú skor obzerat po vhodnom partnerovi do obdobia splodenia dieťaťa a po svatbe už veľmi nie a muži naopak, zamerajú sa na jednu ženu, a keď ju získajú, tak po čase začnú uvažovať, prečo nemať inú a mladšiu…
Teším sa na diskusiuJ
