ktorý vsádza na vedu, nové technológie a voľný trh, teda princípy, ktoré formujú (alebo sa aspoň snažia) modernú spoločnosť a civilizáciu. Vsádzať na vedu znamená: počkať, kým získame rukolapný dokaz, že je nevyhnutné a potrebné naozaj znížiť emisie CO2 (ten zatiaľ chýba, do 5 až 10 rokov by sa mal objaviť). Vsádzať na nové technológie znamená investovať do alternatívnych zdrojov energie (solárna, veterná…), vývoj nových automobilov (jazdiacich napríklad na vodík alebo elektrinu). No a voľný trh zaručí konkurenčné prostredie potrebné pre postupný nástup týchto technológií. Takto sa úloha Kyóto protokolu mení z príkazu na odporúčanie. (aj keď aj doteraz vlastne všetky krajiny k nemu vstupovali dobrovoľne…). Bude však chýbať akýsi “ťažný koň” celého procesu. Može mať táto zmena postoja Tonyho Blaira vplyv na chovanie štátov a vlád (a nakoniec aj obyvateľov týchto štátov) v nasledujúcich rokoch? Bude to znamenať, že ostatné štáty prehodnotia svoje prijaté záväzky?
Ja v princípe zdielam tak isto Blairov postoj, to znamená že mi je jasná nevyhnutnosť znižovania emisií CO2, ale na druhej strane je tiež zreteľné, že jednotlivé štáty jednoducho napristúpia k opatraniam, ktoré by ohrozili ich ekonomický rast a konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu.
Je nevyhnutný čo najskorší nástup nových technologií, ktoré zníženie týchto emisií umožnia bez nátlaku a hrozby spomalenia ekonomického rastu. Snáď je na to dostatok času. Stále mi však vŕta v hlave otázka: Čo ak pri získaní vedeckého dokazu budú zmeny v klimatickom systéme príliš rýchle a rozbehnuté? Ale ako povedal jeden moj kamarát (čiže Lopík), možno sme iba akousi fluktuáciou (výkrikom do tmy…).
Ja si však myslím, že veda nevyrieši všetkoA ďalš í moj kamarát, optimista (ja som skor pesimista) ma neustále presviedča ( tj. Peri), že pri správnom a dostatočnom financovaní vedy sa ľudia z problémov už nejak vykľučkuj ú… …
