Priemerné teploty vzduchu v Arktíde (60-90 °N) sú dnes v priemere o dva stupne vyššie ako boli na začiatku minulého storočia a tiež vyššie, ako v 40. rokoch minulého storočia:
Plávajúci ľad nestráca iba zo svojej rozlohy, ale aj zo svojho objemu. Kým v marci roku 1988 bola väščina ľadu staršia (a teda aj hrubšia) ako 5 rokov, v roku 2010 takýto ľad už prakticky neexistuje. Arktický ľad teda nestráca len svoju rozlohu, ale aj hrúbku:
Aj teplota vôd Atlantiku sa zvyšuje, od roku 1997 vzrástla približne o 1°C:
Teplejšie podmienky prospievajú rastlinám, a (štatisticky významne) vzrastá aj množstvo biomasy - od lyšajníkov až po kríky:
Výrazne vzrastá aj teplota pôdy trvalo zamrznutej pôdy (permafrostu). Od roku 1976 sa v hĺbke 20 metrov zvýšila teplota v rôznych lokalitách o 0,5 až 3 °C:
Grónsko zažilo sezónu s rekordnými teplotami a tomu zodpovedala aj dĺžka topenia ľadu. Ako ukazuje obrázok, na rozsiahlom území sa ľad topil o 40-80 dní dlhšie (fialová farba), ako predstavoval priemer za roky 1979-2007. Pritom niektoré tieto územia sa nachádzajú v nadmorskej výške viac ako 2400 m.n.m.:
Od roku 2000 stratilo Grónsko zo svojich 35 najširších odtokových ľadovcov plochu 1535 km2, čo je približne 17,5 násobok rozlohy Manhattanu. Napriek tomu, že túto sezónu ustúpili ľadovce najviac (so započítaním Petermannovho ľadovca), 7 z 35 ľadovcov oproti roku 2009 narástlo:
Veľa daľších zaujímavých grafov a údajov je možné nájsť v pôvodnej správe.
Tu je úvodné video k správe:
Len pre pripomenutie, tu je aktualizovaný vývoj slnečnej aktivity od roku 1975 (Aj keď by si Václav Klaus želal možno niečo iné):
