Z grafu je pomerne zrejmé, že prirodzené faktory, ako slnečná aktivita, sopečná aktivita, ani ENSO neovplyvňujú globálnu teplotu na viac ako niekoľko rokov. Naopak skleníkové plyny, hoci majú najmenej výrazný vplyv na globálnu teplotu v danom roku, pôsobia dlhodobo a kumulatívne. Preto ich postupné hromadenie v atmosfére v dlhodobom horizonte (desaťročia až storočia) stále viac dominuje nad prirodzenými faktormi.
Jeden z priamych dôkazov otepľovania (napriek tvrdeniam o jeho údajnom "zastavení") sú aj posledné údaje NOAA o povrchovej teplote oceánov. Tie dosiahli rekordné hodnoty za august, a aj za obdobie jún-júl-august. Je to dôsledok prebiehajúceho El Niňa - ten zvyšuje najmä teploty oceánov. Zároveň je zaujímavá aj skutočnosť, že sa nachádzame v neobvykle dlhom slnečnom minime. Čo sa týka globálnych teplôt (oceány aj súš), obdobie jún-júl-august je tretie najteplejšie najmenej od roku 1880.
