Český klimaskeptik, teoretický fyzik Luboš Motl v nedávnom blogu napísal:
„Veľmi veľká časť vážených mien klimatickej vedy, ktoré poznáte - Richard Lindzen, Roy Spencer, Fred Singer, Henrik Svensmark, Willie Soon, Will Harper, Bob Carter, Craig Idso, Paul Reiter..."
Kto sú títo ľudia?
Richard Lindzen - profesor meteorológie na MIT, publikoval viac ako 200 vedeckých článkov a donedávna skutočne jeden z najrešpektovanejších vedcov v obore.
V posledných rokoch však kontroverzná postava, napr. 22. apríla 2010 publikoval pre Wall Street Journal článok s názvom „Climate science in denial", podľa ktorého na základe ukradnutých e-mailov boli „alarmisti globálneho otepľovania zdiskreditovaní". Nie je jasné, kto sú alarmisti, Russellova správa však nepreukázala žiadnu manipuláciu s vedeckými údajmi.
Richard Lindzen tiež s odvolaním sa na graf globálnych teplôt podľa HadCrut3 1993-2007 tvrdí:
„Pozrite sa na priložený graf. Od roku 1997 sa neotepľuje a od roku 1995 sa neotepľuje štatisticky významne. Načo sa zaoberať argumentmi s teplotnou anomáliou El Niňo v roku 1998?"
Údaje HadCrut3 (Jones) a Nasa Giss (Hansen) vychádzajú z rovnakých vstupných údajov, líši sa len metóda ich spracovania, pričom v prípade Nasa Giss sa vo väčšej miere berú do úvahy aj teploty v Arktíde (ktorá sa otepľuje najrýchlejšie) a častiach Antarktídy. Dá sa povedať, že teplotný rad Nasa Giss je o niečo spoľahlivejší ako HadCrut3.
Lindzenov argument je podobne zavádzajúci (aj keď o niečo menej), ako Carterov (viď nižšie). Jednoducho nie je možné vyvádzať závery o spomaľovaní/zrýchľovaní otepľovania na základe údajov z obdobia 10-15 rokov. Čím kratší časový úsek sa berie do úvahy, tým rôznejšie „závery" je možné z nich urobiť, pretože sa tu prejavuje prirodzená premenlivosť podnebia.
Dr. Roy Spencer - klimatológ na Alabamskej univerzite. Vo svojom článku „Global warming - Natural or manmade?" píše:
„Verte tomu, alebo nie, len veľmi málo výskumu sa venovalo sledovaniu prirodzených faktorov otepľovania... jednoducho sa predpokladalo, že globálne otepľovanie je vplyvom človeka. Tento predpoklad je pre vedcov jednoduchý, pretože nemáme dostatok presných globálnych údajov dostatočne dlho, aby sme mohli povedať, či sú v hre prirodzené mechanizmy otepľovania."
Hmmm, je potrebné to ďalej komentovať?
Dr. Spencer sa domnieva, že väčšinu otepľovania je možné vysvetliť prirodzenými zmenami v PDO (Pacific Decadal Oscillation) a sprevádzajúcimi zmenami v nízkej oblačnosti. Podľa svojich vlastných slov pripravoval tento článok do časopisu Geophysical Research Letters, ale zatiaľ sa v tomto časopise článok neobjavil.
Spencer teda, zdá sa netvrdí, že sa neotepľuje, ale že za to môžu zväčša prirodzené faktory. Je to zvláštne, keďže sám tvrdí, že sa problematike prirodzených faktorov sa venovalo doteraz príliš málo pozornosti, aby sme to mohli s istotou tvrdiť. Alebo nahradila genialita Spencera tieto chýbajúce poznatky - ktoré zostali skryté stovkám vedeckých tímov v priebehu desiatok rokov výskumov?
Sigfried Fred Singer - atmosférický fyzik a emeritný profesor na University of Virginia. Podľa Web of Science naposledy publikoval v roku 2004 článok na tému nekonzistentnosti predpovedí klimatických modelov a pozorovaní ohľadom otepľovania (najmä v oblasti trópov). Santer a kol. (2008) ukázal, že s použitím novších údajov (kde satelitné merania a bóje pri povrchu ukázali menšiu mieru otepľovania) a údajov (satelitov a rádiosond) o teplotách nižšej troposféry ukázali rýchlejší trend otepľovania, nie je nezhoda v pozorovaniach a predpovediach modelov.
Prof. Singer napísal 14. decembra 2009 článok pre Reuters s názvom:
„Klimaskeptik: vyhrávame vedecký boj".
Tu okrem iného tvrdí, že vplyv CO2 na otepľovanie je nevýznamný a že práca panelu IPCC spočíva na „skreslených" údajoch povrchových teplôt vzduchu a algoritmoch, čo potvrdili aj ukradnuté e-maily. Ani jedno z toho nie je pravda a ťažko možno považovať takéto vyjadrenia za seriózne.
Prof. Henrik Svensmark - je významný dánsky astrofyzik a domnieva sa (podobne ako prof. Nir Shaviv, izraelský astrofyzik), že väčšinu otepľovania má na svedomí kozmické žiarenie (a ich vplyv na tvorbu oblačnosti) a nie skleníkové plyny. Táto hypotéza sa doteraz nepotvrdila a dôkazy pre ňu sú pomerne slabé (napr. tu, alebo tu).
Willie Soon - významný astrofyzik a domnieva sa (najmä na základe štúdia zmien teplôt v minulosti), že väčšinu oteplenia v 20. storočí spôsobujú zmeny v intenzite slnečného žiarenia. Túto hypotézu ale existujúce dôkazy nepodporujú (pozri aj obrázok na konci).
Will Harper - fyzik na Princetonskej univerzite a tvrdí, že svet potrebuje viac CO2. Nemá žiadne vedecké publikácie na tému klimatickej zmeny a jeho tvrdenie, že najmenej 90 % skleníkového je vplyvom vodnej pary nie je pravdivé. Podľa neho sa podnebie otepľuje, ale je do výsledok dlhodobého prirodzeného trendu.
Bob Carter - je profesor geológie a publikoval 6. apríla 2006 článok pre Telegraph:
„S globálnym otepľovaním JE problém... zastavilo v roku 1998"
Toto tvrdenie je bohužiaľ veľmi zavádzajúce až nepravdivé (viď obrázky na konci článku) a je podobné tvrdeniu R. Lindzena o štatisticky nevýznamnom otepľovaní, ktoré je síce matematicky presné, ale vychádza iba z jednej časovej rady teplôt (HadCrut3) a berie do úvahy krátke časové obdobie. Bob carter nepublikuje v oblasti klimatickej zmeny.
Dr. Craig Idso - je biológ, a jeho výskum sa venuje prevažne vplyvu zvýšeného CO2 na rastliny. Tvrdí, že rast CO2 je pre rastliny prospešný.
Paul Reiter - je profesor medicínskej entomológie a bol kritický k niektorým postupom v IPCC. V oblasti klimatológie a príčin klimatickej zmeny nepublikuje.
Všetci spomínaní ľudia dosiahli veľa vo svojich odboroch, ale za odborníkov na klimatológiu, či klimatickú zmenu ich považovať, podľa mňa, nemožno. Iba v prípade, ak klimatickú zmenu a jej dopady ignorujete, v tom prípade to možné je. A vtedy ich tiež možno označiť za vážené mená klimaskeptickej „vedy".
A na záver otázka pre našich klimaskeptikov: Kedy sa (konečne) zastaví globálne otepľovanie?
Obrázok: Napriek končiacemu a slabšiemu javu El Niňo (ako v roku 1998) a nízkej aktivite slnečného žiarenia, má rok 2010 veľký potenciál stať sa rekordne teplým. Zdroj grafov: Vrchný - RealClimate, podľa NASA GISS, spodný - James Hansen, podľa Frohlich a Lean. Body na hornom grafe zobrazujú priemerné ročné teploty vzdychu a línia zobrazuje 12-mesačný kĺzavý priemer. Grafy sú aktualizované do obdobia jún 2010.
