„Prečo sa Vikingovia nedokázali prispôsobiť novým podmienkam v Grónsku? Pravdepodobne im to nedovoľovala ich hierarchizovaná spoločenská štruktúra a hodnotová orientácia. Vládcovia si podržali svoje privilégiá a nechali vyriešenie dôsledkov zhoršenia životných podmienok na nižších spoločenských vrstvách, ktoré však boli dokonale ovládané náboženskými obradmi. Každá náboženská slávnosť sa priamo vzťahovala k určitej hospodárskej činnosti, ktorú bežne uskutočňovali všetci členovia spoločenstva. Previazanosť náboženstva a hospodárstva zabraňovali tomu, aby jedinci zaujímali individuálne postoje a aby sa prispôsobovali novej klimatickej realite, v ktorej bol už pôvodný spôsob obživy nemožný a ktorá vyžadovala alternatívne aktivity, tradíciou zavrhnuté. Pevne dané spoločenské pravidlá a hlboko zakorenená viera pravdepodobne zabránili vzniku nevyhnutných inovácií. Osídlenie sa postupne izolovalo od Európy, pretože mu chýbali potrebné obchodné komodity, a okolo roku 1500 doslova vymrelo.“
autor pokračuje:
„Poučenie z tejto historickej udalosti je znepokojujúce. Zdá sa, že k zániku vikingskej civilizácie v Grónsku viedli dve spolu súvisiace okolnosti: za prvé sa všetko moc sústredila v rukách malej elity; za druhé zohralo (možno dôležitejšiu) úlohu to, že spoločnosť nazerala na život a v dôsledku toho aj na celý svet, výrazne „jednostranne“. V prípade grónskych Vikingov sa jednalo o silný vplyv náboženstva. Pokiaľ by totiž nebolo hlboko zakorenené vo všetkých vrstvách spoločnosti, mylné rozhodnutia vládnucej elity by viedli skôr či neskôr k vzbure.“
a nakoniec autor naznačuje paralelu s touto historickou udalosťou k vývoji v dnešnom svete:
„Ak čelíme dnes takémuto podnetu, ktorý predstavuje súčasná zmena klímy, tentokrát spôsobená ľudstvom samotným, musíme si položiť otázku, kdo je u moci, aké su jeho záujmy a či dnes, rovnako ako v prípade Vikingov, neprevláda jednostranný [konzumný] prístup ku svetu. Na prvú otázku je ťažké odpovedať. Moc je síce sústredená v jednotlivých štátnych zariadeniach, avšak v rámci nich sa (najmä v prípade najmocnejších štátov) nie vždy presadzujú demokratické mechanizmy. Pokiaľ ide o druhú otázku, je zrejmé, že síce existujú jednotlivci, ktorí vyznávajú odlišné hodnoty, ale v kolektívnom rozhodovaní sú určujúce takmer výlučne faktory ekonomického rázu. Z toho vyplýva, že pokiaľ nebude naša globálna spoločnosť schopná iného pojatia ako striktne ekonomického, mohla by sa stať obeťou svojej vlastnej dynamiky“
Dúfajme, že na rozdiel od Vikingov si včas uvedomíme, že je potrebná alternatívna cesta doterajšieho vývoja.
Citované z knihy – Vicente Barros – Globálna zmena klímy (český preklad v roku 2006)
