Priemyselná spoločnosť smeruje ku kolapsu, ak jej celkový vplyv na životné prostredie (I), vyjadrený či už spotrebou energie, materiálov alebo znečistenia, s časom rastie, tj. dI/dt > 0. Tradičná interpretácia rovnice, kedy I = P*A*T odráža optimistickú vieru, že technologické objavy, najmä zvyšovanie ekologickej efektívnosti, významne prispejú k zníženiu vplyvu faktora technológie (T), a tým pádom aj k zníženiu výsledného vplyvu (I). Nanešťastie, takáto interpretácia rovnice I = PAT zanedbáva vplyv technologickej zmeny na ďalšie dva faktory: populáciu (P) a blahobyt jednotlivca (A). Metodicky správnejšia formulácia tejto rovnice teda je I = P(T)*A(T)*T, z ktorej je závislosť P a A na T zjavná. Dôkazy z histórie jasne naznačujú, že technologické revolúcie (výroba nástrojov, poľnohospodárska a priemyselná) boli určujúcimi silami pri populačnej explózii, a že moderné komunikačné a dopravné technológie slúžia ako nástroj premeny mnohých obyvateľov na spotrebiteľov materiálovo- a energeticky náročných výrobkov a služieb. Navyše faktorová analýza vychádzajúca z neoklasickej teórie rastu a spätný vplyv (rebound effect) dokazujú, že veda a technológia zohrávali kľúčovú úlohu pri zvyšovaní štandardu života. Zatiaľ čo technologická zmena prispela k významnému nárastu v P aj A, zároveň priniesla aj významné zvýšenie ekologickej účinnosti. Znižovanie faktora T nanešťastie nebolo dostatočne rýchle aby, aby kompenzovalo sprievodný nárast faktorov P aj A. Výsledok je, že celkový vplyv výroby energie, ťažby minerálov, využívania krajiny a emisií CO2, sa časom zvyšoval, naznačujúc smerovanie spoločnosti ku kolapsu.
Viera, že pokračujúci, alebo dokonca zrýchlený vedecký pokrok a technologické objavy budú automaticky znamenať trvalú udržateľnosť a odvrátia kolaps je prinajlepšom chybný. Vedecké a technologické objavy budú v budúcnosti nevyhnutné, ale samotné nezaručia prechod k trvalej udržateľnosti. Z toho vyplýva, že najviac potrebné sú špecifické opatrenia, ktorých cieľom je znížiť celkový vplyv, ako (a) zastavenie rastu populácie pomocou efektívneho stabilizačného plánu a lepšieho prístupu k metódam kontroly pôrodov, (b) zníženie celkového výkonu materiálu, energie a znečistenia odstránením zvrátených dotácií, zavedením regulácií, ktoré obmedzujú tvorbu odpadu a vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov a zavedením reformy ekologickej dane, a (c) prechod k ekonomike stability, v ktorej je bohatstvo jednotlivca stabilizované na nižšej úrovni nahradením očividne plytvajúcej spotreby zdrojov za také sociálne prostredie, ktoré posilňuje jeho pocit pohodlia. Zatiaľ čo veda a technológia musia zohrávať významnú úlohu pri realizácií týchto opatrení, žiadne z nich nebude uzákonené bez fundamentálnej zmeny v prioritách spoločnosti, ktorými je rast a vyčerpávanie zdrojov. Zmena hodnôt je teda najdôležitejším predpokladom odvrátenia globálneho kolapsu.
* poznámka k rebound efektu – ak napríklad spotrebiteľ vymení 75 W žiarovku za 18 W úspornú žiarivku, teoretická (technologická) úspora energie je 76 %. Skutočná úspora je však často nižšia. Keďže spotrebiteľ si je vedomý, že žiarivka má nižšiu spotrebu, jeho motivácia zhasnúť ju je znížená. Iný príklad predstavujú pasívne domy, ktoré teoreticky môžu ušetriť až 90 % energie spojenej s bývaním. V skutočnosti je to o niečo menej, pretože ľudia zväčša stavujú tieto domy väčšie. (pozri aj Jevonsov paradox )
