Janovi Pretlovi vyšiel na Ekoliste rozhovor, ku ktorému beží aj online diskusia až do piatku. Niektoré odpovede českého klimatológa, aj keď sú asi mienené v dobrom duchu, sú pomerne zarážajúce. Dá sa pochopiť, že rezignoval na dobrovolné a postupné znižovanie emisií skleníkových plynov, v tom sa s ním celkom zhodujem. Iné jeho výroky však jeho serióznosti bohužiaľ príliš nepridávajú.
Jan Rovenský z organizácie Greenpeace sa Pretla pýta:
i) Opravdu věříte tomu, že na případné zvýšení teploty o 6 stupňů Celsia a více se může lidstvo úspěšně adaptovat s menšími náklady, než kolik by stálo odpovádající snížení emisí? Pokud nesouhlasíte se závěry Nicholase Sterna v této věci, proč?
Odpoveď:
Skoro bych řekl, že věřím! Nejsem ekonom, ale měl jsem možnost v průběhu doby od vydání Sternovy zprávy s řadou dobrých ekonomů z obou stran názorového spektra některé body diskutovat, a udělal jsem si názor, že zřejmě největší chyba Sterna je špatné diskontování. Navíc, udělat skutečně kvalifikovaný odhad nákladů na mitigace, stejně jako adaptace, pro časový horizont 100 let je úkol pro Nobelovku a nikomu se to zatím nepodařilo. Takže jakékoliv úvahy o tomto jsou pouhým porovnávání dvou zcela fiktivních "hodnot", z nichž někdy může výjít jako vyšší ta, jindy ona, a záleží na tom, jaký chci mít výsledek...
V septembri roku 2009 sa v Exeteri konala klimatická konferencia s názvom 4°C a viac.
Prezentácia profesora Hansa Joachima Schellnhubera z Podstamského ústavu pre výskum dopadov zmien podnebia má názov: "Zem kvázi-neznáma. Za hranicou 2 °C." Každému, laikovi aj odborníkovi, kto si pozrie túto prezentáciu, musí byť zrejmé, že oteplenie o viac ako 2 °C nad úroveň globálnej teploty pred priemyselnou revolúciou, je hazard pre mhono obyvateľov sveta, bez ohľadu na technologický pokrok.
Dlhodobo rovnovážna hladina oceánov pri dnešnej úrovni CO2 je približne o 10-15 metrov vyššia ako dnes a pri zdvojnásobení CO2 oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou (tj. pri 560 ppm CO2, dnes je to 390 ppm), je táto rovnovážna hladina o 50 metrov vyššia.
Podľa rastúceho zástupu klimatológov je už príliš vysoká hladina oteplenia aj o 2 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, pretože to bude znamenať neodvratný rozpad mnohých ekosystémov a vyhynutie mnohých živočíšnych druhov.
Fantazírovať o "adaptácii" na 6 °C by bolo možné v nejakom sci-fi románe, kde ľudia stihnú kolonizovať vesmír, ale nie v serióznej (?) diskusii s verejnosťou.
Ekonóm Nicolas Stern aktualizoval svoju správu z roku 2006 a zhodnotil ju ako príliš optimistickú. Dnes tvrdí, že náklady na adaptáciu aj mitigáciu klimatickej zmeny budú ešte vačšie ako udáva v správe z roku 2006, ako následok už prebiehajúcich dopadov klimatickej zmeny, ako aj nárastu emisií skleníkových plynov.
Inak s pánom Pretlom o "zlom diskontovaní" celkom súhlasím, ibaže na opašnú stranu. Nicolas Stern nepočíta s ropným zlom, ktorý diskontovanie budúcosti dramaticky zmení k horšiemu.
Janovi Pretlovi sa tiež zdá, že dokument Kodaňská diagnóza (česky tu) je "politicky motivovaný" (odpovedá na otázku Greenovi):
Pokud jde o Vaše citace Kodaňské diagnózy, dovolte jednu moji poznámku. Tento dokument považuji za silně politicky motivovaný (zabarvený silně do zelena).
1) Vznikl před Kodaňskou konferencí 2009, která si dala za cíl dojít jakýmkoliv způsobem k politické dohodě (což se nepodařilo).
2) Mělo jít o jakýsi "nový apel vědců" (v odborných kruzích se jím skutečně nestal) k politickému využití v Kodani.
3) Tři z množiny autorů Diagnózy znám osobně a znám i jejich postoje, velmi ultimativní názory i "zabarvení", takže se obsahu a hlavně zabarvení Diagnózy vlastně ani moc nedivím.
1.) Vznikol zámerne (preto sa volá KODANSKÁ diagnóza), pretože aktualizoval objektívne poznakty klimatickej vedy, aby boli dostupné na celosvetovom rokovaní, kde sa riešilo znižovanie emisií skleníkových plynov, na ktoré pán Pretel rezignoval.
2.) Asi ťažko o nejaký "nový" apel vedcov, o znižovaní emisií sa rokuje už od roku 1992. Mnoho vedcov upozorńovalo na dopady globálneho otepľovania ešte oveľa skoršie.
3.) To je dosť subjektívne hotnodenie. Aj ale znamená "trvalá udržateľnosť" a "slušný život pre budúce generácie" údajne "zelené zafarbenie", tak sa k nemu hlásim.
- Dokument Kodanská diagnóza som čítal niekoľko-krát, a považujem ho za ucelený sumár posledných poznatkov klimatickej vedy (samozrejme do roku 2009, ale aj odvtedy sa už veľa vecí zmenilo).
Doteraz som si myslel, že prírodoveci majú vačší zmysel pre životné prostredie a interakcie ěudských spoločností s ním. Odvolávať sa na "technologický pokrok" v budúcnosti už nie je ani na zaplakanie.
Zdá sa, že inteligencia na úrovni baktérii bohužiaľ nie je výsadou iba mainstreamových ekonómov. Pre vyvrátenie argumentu o tom, že nás "zachránia technológie", pozri video od 3min43sek:
Sú ľudia inteligentnejší ako baktérie?
Predstavte si, že žijete na brehu jazera, a niekto do neho introdukuje nový druh lekna, ktoré zdvojnásobí svoju rozlohu každý deň. Jazero má takú veľkosť, že ho lekno pokryje za 30 dní. Povedzme, že to predstavuje vážny problém. V ktorom okamihu si všimnete, že existuje problém?
Ak si to všimnete pri 50 % pokrytí jazera leknami, máte JEDEN deň na vyriešenie tohoto problému, ak si to všimnete pri 25 % pokrytia jazera (čo je málo pravdepodobné), zostávajú vám DVA dni, atď. Ak by sa dám aj nejakou zázračnou technológiou podarilo za jeden deň zdvojnásobiť rozlohu jazera, žískate ďalší JEDEN deň na skutočné riešnie.
Trvá 24 dní kým lekno pokryje 6 % povrchu jazera, ale iba 6 dní, kým pokryje zvyšných 94 % povrchu jazera.
Analógia s ropným zlomom. Čo myslíte, kedy si uvedomili ľudia, že vyčerpávanie ropy je problém? Začínajú si to uvedomovať až teraz, keď už sme zhruba všetku lacnú a dostupnú ropy vyčerpali a zostáva už iba drahá a nedostupná ropa s rizikovou ťažbou.
Napriek tomu naváhajú mnohí "seriózni" analytici a ekonómovia použiť argument o nových technológiách, pričom absurdita tohoto argumentu by mala byť na prvý, alebo aspoň druhý pohľad zrejmá a zároveň zosmiešňujú akékoľvek úvahy o potrebe tento problém riešiť inak, ako prirodzeným zvyšovaním ceny ropy...
