Takže poďme poporade…
Ide o štúdiu od Stephena E. Schwartza z Brookhaven National Laboratory, v ktorej tvrdí, že sa síce vplyvom skleníkových plynov otepľovať bude, avšak menej výrazne. Otepliť by sa podľa neho malo približne o 1.1°C do roku 2100, a to aj napriek tomu, že koncentrácie skleníkových plynov budú naďalej narastať.
Primárnym záujmom výskumu SE Swartza nie je klimatická citlivosť na prítomnosť zdvojnásobenej predindustriálnej koncentrácie CO2 vo vzduchu (verte tomu, vyžaduje to veľa rokov štúdia...), ale najmä vplyv znečistenia a aerosólov na globálnu klímu. To samozrejme neznamená, že by autor nemohol publikovať v oblasti klimatickej citlivosti, avšak týmto krokom sa dostáva mimo „svoju“ pôsobnosť a je náchylnejší k rôznym chybám, čo aj sám autor v závere článku uznáva.
Článok bol samozrejme publikovaný v známom a impaktovanom časopise Journal of Geophysical Research – nie je to však vyslovene klimatologický časopis, ako napríklad Climatic Change alebo Climate Dynamics. To ďalej zvyšuje pravdepodobnosť, že v článku „prejdú“ aj tvrdenia, ktoré by v inom časopise odmietli bez opravy publikovať, pretože editori pravdepodobne nebudú klimatológovia.
Boli teda odhalené nejaké konkrétne chyby v postupe SE Schwartza?
Blogger a klimatológ James Annan, ktorý sa profesionálne venuje modelovaniu klimatickej citlivosti a k tejto problematike publikoval niekoľko článkov, odhalil na svojom blogu 2 zásadné chyby vo výpočtoch SE Schwartza, ktoré spochybňujú jeho výsledky.
Ďalšie vynikajúce čítanie poskytuje Joe Romm (nie je klimatológ) a poukazuje na to, prečo sa domnieva, že aktuálne prijímaná klimatická citlivosť na zdvojnásobenú hladinu koncentrácie CO2 (t.j. 560 ppm) 3°C je podľa neho podhodnotená a kritizuje Schwartzovu prácu z iného pohľadu.
Je vskutku zaujímavé, ako ľudia spochybňujúci podiel človeka na otepľovaní overujú každý najmenší detail či dôsledok predpovedí „mainstreamových“ klimatológov a vedcov, stovky impaktových publikácií v najlepších časopisoch dokážu „zahodiť“ mávnutím ruky, vedia rozdúchavať korekcie povrchových teplôt na uzemí USA o 0.15°C pre rok 1934 (čo samozrejme takmer nemalo vplyv na záznam globálnej teploty) a vyhlasovať, že to nejakým spôsobom spochybňuje teóriu globálneho otepľovania, nadchýňať sa nad epizódami chladnejšieho počasia kdekoľvek na Zemi, či odvolávať sa na zložitosť klimatického systému a nedokonalosť používaných modelov v IPCC, atď.
Na druhú stranu dokážu bezvýhradne veriť (napr. keby Radovan chcel, prečíta si najprv relevantnú kritiku tejto publikácie) jednej štúdii, ktorá používa oveľa jednoduchšie metódy modelovania klimatickej citlivosti, o ktorej bolo dovtedy publikovaných množstvo odborných článkov v prestížnejších časopisoch ako je Journal of Geophysical Research.
Týmto samozrejme nechcem tvrdiť, že článok SE Schwartza musí byť zlý (na základe dostupných analýz však je). Tým chcem naznačiť, že „klimaskeptici“ nepoužívajú rovnaký meter na dôkazy, ktoré hovoria proti ich presvedčeniu. Takéto zmýšľanie má samozrejme blízko k ideológii a čím dlhšie budú klimaskeptici chcieť zotrvať v tejto pozícii, tým absurdnejšie budú znieť ich vyjadrenia v porovnaní s realitou.
Ešte k Radovmu blogu. Na podporu Schwartzovej práce sa odvoláva na „známych klimatológov“, konkrétne nimi sú:
Tim Ball – má na Web of Science 2 publikácie pod heslom „climate change“, a tá posledná je z roku 1994 (!) a hovorí sa o ňom ako o „former professor of climatology“
Amy Frappier – tá je na tom publikačne lepšie, profesionálne sa však venuje paleoklimatológii, publikáciu týkajúcu sa modelovania klímy som nenašiel.
Bryson Reid –na WOS má poslednú publikáciu z roku 2006 – nevenuje sa však modelovaniu klímy. Zdá sa, že tejto tematike sa Reid (podľa článkov) venoval asi pred 12-13 rokmi, takže sa v oblasti modelovania klímy už tiež nepohybuje. Tu sa však dočítate viac. Má k temínu „známy klimatológ“ asi najbližšie.
Samozrejme, nič proti týmto ľuďom nemám a profesne sú na tom oveľa, oveľa ďalej ako ja, avšak nenazýval by som ich známymi klimatológmi. Jednoducho skutočne známych a publikačne aktívnych „klimaskeptikov“ je len zopár, ako napríklad prof. Richard Lindzen alebo Patrick J. Micheals. Tvrdenie, že
„vedecké názory, spochybňujúce významný vplyv človeka na globálne otepľovanie sa začínajú čoraz viac presadzovať„
je samozrejme nezmysel. Konsenzus ohľadom príčin a dôsledkov otepľovania je stále výraznejší (stačí si pozrieť jednotlivé správy IPCC v rokov 1992, 1995, 2001 a 2007). Rovnako tak sú stále zjavnejšie aj dôsledky otepľovania. Seriózni vedci už dávno nedebatujú na úrovni „či“ sa človek významne (ne)podieľa na zmene klímy, ale či to bude mať dôsledky negatívne (IPCC) alebo negatívnejšie (napr. James Hansen).
V každom prípade predpokladám, že Schwartzov článok (nie preto, že by som to chcel, ale preto, že dôkazy tomu nasvedčujú) nebude prelomom v prevládajúcom názore, že klimatická citlivosť na zdvojnásobenú koncentráciu CO2 je 3°C.
