Rýchlosť otepľovania v oblasti Aljašky, Kanady a Ruska by sa mohla v budúcnosti až strojnásobiť – a to najmä v dôsledku rýchleho ubúdania množstva plávajúceho ľadu v Arktíde. To by pravdepodobne malo za následok aj zrýchlenie topenia trvalo zamrznutej pôdy (permafrostu) v týchto oblastiach a následne uvoľňovanie oxidu uhličitého a metánu. To bude v budúcnosti komplikovať naše snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov.
„Naša štúdia ukazuje, že pokiaľ bude pokračovať prudký pokles arktického ľadu, tak otepľovanie nad pevninou v Arktíde a topenie permafrostu sa pravdepodobne urýchli,“
povedal hlavný autor štúdie David Lawrence z Národného Centra pre Výskum Atmosféry.
Výskum bol do určitej miery inšpirovaný výrazným poklesom rozlohy arktického ľadu v roku 2007, kedy boli zaznamenané vysoké teploty aj nad pevninou v západnej Arktíde – o 2°C nad dlhodobým priemerom. Vedci chceli zistiť, či tieto dve fenomény spolu súvisia. Zistili, že pokiaľ dôjde v rýchlemu úbytku ľadu v jednom roku, tak rýchlosť oteplenia nad rozsiahlymi oblasťami nad pevninou je asi 3.5-krát rýchlejší ako ukazujú klimatické modely – a to až takmer 1500 kilometrov do vnútrozemia. Dôsledky tohto oteplenia následne ovplyvňujú rýchlosť topenia permafrostu, ktorého nebezpečenstvo spočíva v ďalšom uvoľňovaní skleníkových plynov.
Porovnanie miery otepľovania (zmenta piemernej teploty v °C za desaťročie): vľavo pri úbytku ľadu a vpravo bez neho.
