Sú ľudia, ktorí sú plní pravidiel, zákonov, pevných foriem, zásad a disciplíny. Nad tým všetkým pevne kraľujú svojou vôľou ovládanou rozumom. Umelci nazývajú takéhoto človeka apollónskym. Ten len ťažko chápe ľudí „pošetilých", zmyslových, nedisciplinovaných, ovládaných pudmi, pocitmi a inštinktmi. Človek bez jasného vedomia, či človek ne-rozumu tzv. dionýzovský človek. Občas dôjde k ich vzájomnému spojeniu.
Nechala som sa prehovoriť na kultúru - tanec s názvom Hlbinné porušenie epidermy. Už toto nepochopiteľné spojenie slov ma viedlo k pochybnostiam, že ak nerozumiem myšlienke v slovnom spojení, nemôžem pochopiť túto myšlienku vyjadrenú tancom. Pre mňa človeka rozumu sú abstraktní umelci a básnici vyjadrujúci sa v obrazoch ťažko stráviteľní. Preto sa takému umeniu vyhýbam, aby som sa zbytočne nestrápňovala násilným nadšením a vzdychaním nad genialitou umelca. Určite všetci poznáte tie posmešky apollónskych ľudí nad trojuholníkmi, štvorcami, či nezmyslenými čiarami vo výtvarnom umení, alebo nad rôznymi kakofonickými zvukmi bez jasného „řádu" a ľubozvučnosti. Ale... toto bol úplne iný prípad.
Hlbinné porušenie epidermy začalo pôsobivo. Minimalistickými industriálnymi a ešte neviemakými hrozivými zvukmi a jednou charizmatickou tanečnicou s uhrančivým pohľadom. Moja spolukonzumentka moderného umenia poznamenala, že vyzerala ako nie normálna, akoby bola z iného sveta. Povedala som si, že aby som z toho nieco mala, musím nechať odísť rozum na prázdniny (ako pri sexe) a nechať sa unášať pocitmi a emóciami.
A keď som sa už vedome šla vrhnúť do dionýzovského protipólu, druhá tanečnica ma šokovala svojou úplnou nahotou, v ktorej tam stála nehybne, len pri zvuku podobnému búšeniu srdca. Bol to taký nezvyčajný, nečakaný a krásny obraz, že viac som nepotrebovala donucovacie prostriedky na vypoklonkovanie môjho rozumu. Obdivovala som ju za odvahu a snažila som sa pochopiť, ako sa asi cíti. Áno, rozum bol späť, ale aspoň mal prácu. A nechal zároveň pôsobiť všetky tie pocity, ktoré nedokázal usporiadať a dostať pod kontrolu.. Chudák.
Keď nahá tanečnica začala tancovať na minimalistickú hudbu, prestala som vnímať jej nahotu a po zopár parádnych tanečných kúskoch bolo počuť jej dych hlasnejšie ako hudbu. V intímnom prostredí "nultého priestoru" zvuk jej chodidiel, rúk a nahého tela váľajúceho sa po gume víril suchý vzduch do prvých radov, kde sme sedeli. Aké zvláštne!!! Kým to naozaj rozum dokázal vyhodnotiť, bol koniec. Nestíhal to chlapec. A tak emócie si užili...
Tanečnica v druhej časti svojho vystúpenia dovliekla stôl, kozmetický kufrík, nejaké oblečenie a v spodnom prádle začala vysvetľovať spojenie „hlbinné porušenie epidermy". A čudovali by ste sa, aký to bol jednoduchý rébus! Bola totiž rovnako dobrou herečkou ako tanečnicou, ak nie lepšou...
Predstavenie odkrylo všetky ženské masky plné mejkapu, krémov a starostlivosti o svoje telo tak zábavne a nenútene, že ste ani nepostrehli koniec predstavenia. Originálne spracovanie hroznej povrchnosti mýtu krásy a odmietania seba, ktoré často súvisí s oveľa hlbšími psychickými porušeniami. Oveľa hlbšími ako našej epidermy.
Ak chcete dopriať dávku duchovnej a umeleckej potravy svojmu dionýzovskému aj apollónskemu človeku, neváhajte a vyberte sa na tanečné hlbinné porušenie epidermy.
Hlbinné porušenie epidermy, tanec, 19.6.2007 o 19.00 v A4 nultý priestor (centrum súčasnej kultúry)
