Zase som sa nechal nachytať. Jednak reklamou, podľa ktorej mal byť pán premiér účastníkom diskusie. Tak trochu aj slovom špeciál, za čo sa môžem hnevať len na svoju osobu, lebo tie predchádzajúce ma svojou informačnou hodnotou dostali do hladiny alfa a mohol som vedieť, že ani toto vydanie nebude výnimkou.
Podiel na tom má niekoľko faktorov. Moderátor. Eso, ktoré nemalo prejsť ku konkurencii. Inak, na pravidelné sledovanie diskusií som rezignoval. Pár vtipných momentov od ostrieľaných matadorov (Mečiar, Csáky) nezachránilo, že som nedeľu prepičoval. Takže sa mi do toho nechce ani v utorok. Ale keď už ide o špeciál...
Mne sa zdá, že Daniel nemá na prípravu toľko času ako kedysi. Vidieť to na jeho otázkach a občas aj jeho chápaní súvislostí. Smutné, ale hneď jeho prvá otázka prvej časti, venovanej premiérovi, ku ktorému si dokonca sadol (asi aby sa nevyvyšoval), bola katastrofa. "Kríza nás zasiahla viac, ako si mysleli všetci." Možno tam bolo niekde slovíčko hádam. Každopádne, je to hovadina. Kto sa ju snaží pochopiť, stále čaká vediac, že bude horšie.
Druhý faktor je forma. V hre jeden na jedného je to jasné, vedie sa dialóg. Keď je jeden moderátor na dvoch hostí, snaží sa o prestrelku. Keď ich tam sedí päť až sedem, je to hybrid hlášok, preskakovania, návratov a vyústenia bez pointy. Toto nie je prezidentská debata, kde sedia ako apoštoli, každý dostane rovnakú otázku a je presne stanovený čas. Žiaľ, bez strojenosti to nejde a mňa mrzí, že autori relácie to nepochopili ani na tretí pokus.
No a tretím faktorom sú samotné reči. Inak, a možno lepšie, povedané, snahy o prejav. Od premiéra vieme, čo čakať. Ešte dobre, že sa zbavil strniska (asi na radu ministra vnútra). Niekto mu zabudol povedať, že jeho bludy o daniach už boli vyvrátené. Inak nevyhlásil nič, čo nie je známe, napríklad pri balade o sociálnych programoch. Po druhej časti som zostal zhrozený, že jediný človek pri zmysloch vyzeral byť minister hospodárstva. Odkedy mal prvú tlačovku o tlakovaní, stúpa nahor. Drž sa len pekne slovenčiny, chlapče.
Asi viem, prečo sa minister hospodárstva tak dobre počúval. Z jeho prejavu totiž takmer úplne zmizli stopy po pozitívnom prístupe, v duchu ktorého sa niesli prejavy ostatných. Že teraz je fakt zle, ale my to ustojíme, prípadne z krízy vyjdeme ako víťazi. Banky, zamestnávatelia i vláda. Veď "ono sa to opäť rozbehne", potom aj my "naskočíme na vlak" a možno aj nejaké peniaze budú a tak.
Nestrašiť ľudí je fajn. Škoda len, že neexistuje štatistika (bez chyby) o tom, koľko ľudí čo stratilo od prasknutia priehrady z dôvodu zamlčiavania. Navyše, prečo sú hlasy, ktoré sa napokon aj ozvú, také trochu, trochu dosť, pomýlené? A tak si sedím, počúvam, občas s otvorenými ústami, a bojím sa sám sebe niečo povedať, aby som to neskôr vnútorne neoľutoval. Ešte dobre, že tretia časť ma vôbec nezaujímala.
Strašná vec, tento televízny výplach. Ešte k tomu s relatívne pozitívnou arómou. Rok 2009 má byť pritom strašný, no nevraveli? Dnes hovoria, ako to bude vyzerať, keď sa začne situácia zlepšovať. Keď bude v každom meste jeden kostol, jedna krčma a jedna otvorená banka. Haló, je len február, nechajte si svoje omyly aspoň na november.
Asi sa aj nabudúce nechám nachytať, špeciálne, predpokladám. Ale pohladkať, to sa veru nenechám. Nie od členov varieté, za ktorých výstupy by im mali strhávať zo mzdy. Teraz nie, však veď je kríza, ale potom. Hneď ako bude lepšie.
