Horšie je, že ústrice môžu zabiť aj naozaj. Stačí skladovanie pri zlej teplote. Zákazníkovi netreba viac ako biele rukavičky, strieborná tácka a bojí sa spýtať. Samozrejme, niekedy nie je dôvod, najmä ak ide o populárnu reštauráciu, akou donedávna bola Spondivits Seafood and Steaks neďaleko atlantského letiska. Približne dva týždne po smrti zákazníčky, ktorá doplatila na pekné ústrice, zistila inšpekcia prehrešky v 23 zo 44 kategórií. Mäsko trávilo voľné chvíle bez strachu zo zamrznutia a po mydle či profesionalite personálu nebolo ani stopy. Vlastne jedna sa našla - prehľad ostatných inšpekčných nálezov nenechal nikoho na pochybách, že jedlo bolo profesionálne maskované.
Väčšina zákazníkov netrávi čas v reštaurácii mysliac na blížiaci sa koniec. Myšlienky akoby prúdili celkom prirodzene z oblasti žalúdka a smrť pripomínajú skôr žobráci pred dverami. Ak sa im otočíte chrbtom, môžete si naplno vychutnať estetický zážitok z potravinového povrchu taniera. Niektorí sa spoliehajú na osvedčené poživiny, niektorí často experimentujú a vopred sa uisťujú, že ich neminie špecialita dňa.
Sediac nedávno v reštaurácii v centre mesta som si všimol príchod páru, v ktorom boli zastúpené obe skupiny. Chlapík si objednal pivo a rezeň, povolil si opasok a rozopol vrchný gombík na košeli. Slečna sa nezaťažovala zbytočnými úpravami konfekcie a po objednávke bieleho vína požiadala príjemného maitre d' o ľahučkú porciu pokrmu dňa. Dvadsať minút sa nič zaujímavé nedialo. Potom prišiel maitre d' s dvoma taniermi a pri ich ukladaní na stôl podával hlásenie:
"Jeden viedenský rezeň s oblohou pre pána, jeden čerstvý plod s carpacciom a rukolou pre dámu. Dobrú chuť."
Niekoľko ľudí okolo zbystrilo pozornosť, najmä clapík s pivom v ruke a rezňom pred ním. Pozeral sa na slečnin tanier a jeho jazyk pomaly strácal chuťové kalíšky.
"Môžete mi zopakovať, čo dostala dáma?", požiadal vrchného. Ten mu s úsmevom a nepopierateľnou hrdosťou v hlase odvetil: "Samozrejme, jeden čerstvý plod s carpacciom a rukolou."
"Je to to, čo si myslím?", zašepkal chlapík. Jeho spoločníčka si medzičasom rozprestrela obrúsok na stehnách a lačno hľadiac na tanier bola odhodlaná prerušiť krátku konverzáciu.
"To nie, ide o nový druh cestoviny, na ktorú nám talianski kolegovia nedávno prezradili receptúru. Tajomstvo spočíva v tom, že ju z hrnca vyberieme skôr, ako sa to bežne robí. Vďaka tajným prísadám je potom oveľa ľahšie plod otvoriť a naplniť carpacciom," povedal maitre d' a s úsmevom odišiel. Slečna viac nepotrebovala, vzala do ruky správny nôž a pustila sa do pitvy. Chlapíkovi sa nedarilo prehltnúť dúšok piva, ostatní hostia jedli veľmi neisto a mne od smiechu zabehla rukola. Slečna kúskovala plod ako mohla, s nožom sa jej však nedarilo, a tak ho bez okolkov vzala do ruky. Potom prišiel nejaký človek, odfotil ju s kusom cestoviny v ruke a rýchlo odišiel. Doteraz tomu nerozumiem.
Každopádne, hostia sa nemohli na toto predstavenie pozerať a urgovali platbu. Objednal som si pukance. Chlapík sa pozrel na rezeň, na slečnu, na rezeň, na slečnu, napokon vzal rezeň a odniesol ho akémusi mužovi ležiacemu pred vchodom do reštaurácie. Potom šiel k baru a vypil zopár kalíškov rumu, zatiaľ čo slečna vysávala posledné zvyška carpaccia. Chlapík sa pri pohľade na to chytil za brucho a držiac padajúce nohavice sa svižne kamsi rozbehol. Slečna sa na mňa pozrela a vymenili sme si krvavé úsmevy. Následne si vzala zopár pukancov, zaplatila, šla po neposlušného spoločníka a zmizla. Situácia v miestnosti sa upokojila, hostia, ktorí nestihli zaplatiť účet, si ešte čosi objednali a pokračovali v debate.
Pozerajúc cez okno na pouličný ruch som si spomenul na pani, ktorá prišla zdravá do reštaurácie v Atlante, objednala si pekné ústrice a po štyroch dňoch zomrela, pretože sa jej v tele rozšírila baktéria z Mexického zálivu. Všetko bolo v harmónii, kým ktosi nazrel do kuchyne. Potom sa mi opäť vyjavil obraz hladnej slečny, ktorá odišla spokojná a do tej reštaurácie sa určite vráti. Dve situácie sú možno málo na porovnanie, najmä ak sú známe ich variácie a občas aj šťastné konce. Ak ich niekto vidí, nemali by sme mu brániť v ceste. Rozhodol sa predsa sám. Ostatní si môžeme počkať na to, ako tá cesta dopadne.
Nie, v reštaurácii človek väčšinou nepremýšľa nad smrťou. Ale ak sa mu tak často pchá pred oči, nemôže si pomôcť.
