Celé je to o nediskriminácii. Novela, postavenie žien v práci (poprípade ich líhanie), vlastne postavenie kohokoľvek kdekoľvek, pretože keď príde chuť harašiť, človek si niekedy veľmi nevyberie. A keď už áno, tak podľa správneho kľúča.
Príspevok Ľudmily Godovskej je ukážkou ženskej optiky v podobe písma pre ženy s úplne rovnakou optikou. Najprv čosi o šomraní mužov, potom zopár slov psychologičky, aká náhodička, upozornenie na potrebu novelizácie. Bezkonkurenčne najkrajšia pasáž je akoby vystrihnutá zo stĺpčeka Caroline Bradshawovej po nevydarenej ruji. "Harašenie ... môže spočívať v neustálych narážkach kolegov na vaše telesné tvary, proporcie, v trúsení oplzlých vtipov, ktoré sa dnes už dajú posielať aj mailom - či si ich želáte, alebo vás urážajú. Obťažovať vás môžu aj nechutné obrázky, ktoré si kolega vylepí nad pracovný stôl, alebo jeho každodenná otázka, ako ste sa dnes vyspali a aká bola noc..." Tento odstavec je úžasne zakončený čarovnou formuláciou "samozrejme, existujú aj opačné prípady". Ale o nich, predsa len sa nepatrí po takejto erupcii, ani slovko.
Opakovane som musel myslieť na jeden z týchto opačných prípadov; o členovi ochranky letiska Heathrow Allwynovi (jeho orientáciu pravdepodobne odhalili už pri krste) a jeho harašivej kolegyni Lucy, ktorá len tak pomimo spomenula, že by si z neho "chcela cucnúť" a ako dôkaz sa mu pochválila dekoltom. Chlap začal niečo tušiť, keď sa nahla cez sedadlo, trošku pomykala a utrúsila niečo o tom, ako by to s ním vyskúšala. Suave stajlom jej otvorene povedal čosi o sebe, teda to základné. Bez účinku. Človek harašiaci sa vyznačuje nedoslýchavosťou. A ešte úsmevom magora a podozrivým spôsobom konzumovania banánu.
Chudák Allwyn, keď už nevedel, čo si počať, obrátil sa na súd. Lucy poprela svoje správanie. Allwyn sa počas procesu dvakrát zrútil, čo ma teda dosť vytočilo. Chlape, buď aspoň trochu silný, veď nám vaša čeľad nehraný jemnocit úplne sprofanuje! Každopádne, tribunál si získal na svoju stranu ako "hodnoverný svedok" a vďaka tomu bude bohatší o 30.000 libier.
Počas procesu, a to ma dostalo najviac, však vyplávala na povrch neuveriteľná skutočnosť - po jednom z jej nepodarených výpadov sa Lucy sťažovala šéfom, že ON obťažoval JU, za čo Allwyna vedenie letiska suspendovalo až do vyriešenia prípadu. Umučený Allwyn sa dnes bojí prísť do práce, trpí depresiami a úzkosťou. Bohajeho, heterosexuálne mojo ide s ostatnými pomaly a isto ku dnu. Čo na to pani psychologička? Asi nič, pretože pochybujem, že by sa s takýmto prípadom niekedy stretla. A osobne tuším laizovanú odpoveď v zmysle Veď viete, aké sú buzny...
Keď som sa druhýkrát vrátil ku Godovskej článku, v jeho závere som zazrel pripomienku, že v USA sa môže žena uraziť aj vtedy, ak jej muž podrží dvere alebo pomôže do kabáta. Ja len z druhej strany dodám, že mužom sa väčšinou páči, keď ženy vytiahnu kozy, prehýňajú sa cez sedadlá a chcú si cucnúť, ale predsa len, na to treba správne miesto a čas.
