Islandskí blogeri musia byť na vrchole blaha, ak pod blahom myslíme dočasný pokles naliehavosti myšlienok na samovraždu. Šéfom najprestížnejšieho denníka v krajine Morgunbladid sa totiž stal bývalý premiér David Oddsson, ktorého deregulačná a privatizačná politika doviedla Island po vypuknutí ekonomickej krízy na pokraj úplného bankrotu.
Na bode mrazu, doslova, je aj dôvera obyvateľov v médiá, keďže väčšina neštátnych je prepojená s majoritnými akcionármi padnutých bánk a akékoľvek informácie o stave ekonomiky z televízneho či novinového spravodajstva sa museli a naďalej musia brať cez prizmu ukážkového konfliktu záujmov. Vďaka tomuto prepojeniu sa čoraz dôveryhodnejšími stávajú miestni blogeri, ktorí majú so svojimi čitateľmi úprimnejší a bližší vzťah a majú sklon písať o pravde. Téma na tento týždeň: Je tma a je mi smutno.
V Manchestri sa uskutočnil charitatívny pochod glamour dievčat. Asi tucet polonahých dám ním chcelo vyjadriť podporu britským vojakom, bojujúcim v krajinách, ktoré ich podporovateľky majú problém nájsť na mape. Vojaci túto akciu privítali, keďže doposiaľ si museli vystačiť s nahými väzňami a mučiacimi nástrojmi, ktoré na pohľad neboli príjemné ani jednej strane.
Podľa prieskumu verejnej mienky, na ktorom sa zúčastnilo približne 15.000 žien, sú najhoršími milencami Nemci, po nich Angličania a tretí skončili Švédi. Podľa účastníčok z dvadsiatich krajín Nemci príliš páchnu, Angličania sú príliš leniví a Švédi sa chcú príliš rýchlo dostať ku koncu. Naopak, najlepšími milencami sú Španieli, ktorí v sebe kĺbia to najlepšie z Nemca, Angličana a Švéda s tým rozdielom, že majú teplé more.
Zaujímavý problém majú ženy s Rusmi (10. miesto medzi najhoršími), ktorí sú vraj príliš chlpatí. Konečne viem, prečo sa zakaukazské porno predáva len na čiernom trhu. Škoda, Noc oživlých drevorubačov 2: Rozštiep ma je nezabudnuteľná klasika.
Labouristická strana britského premiéra Gordona Browna dostala ďalšiu facku. Momentálne až tretia najpopulárnejšia partaj, ktorú v prieskume verejnej mienky predbehli dokonca aj liberálni demokrati, totiž stratila podporu denníka The Sun. Obľúbené periodikum držalo s labouristami od nástupu Tonyho Blaira do čísla 10, no odkedy bývalý obľúbený minister financií ťahá stranu k číslu 0, Sun strácalo trpezlivosť a teraz definitívne prešlo na stranu opozície.
Z jedného pohľadu je to odvážny ťah. Náklad denníka stúpol na súčasné tri milióny denne aj vďaka tomu, že kedykoľvek bol Brown na titulnej strane, redakciu zaplavili ďakovné maily s poznámkou, ako to Susan Boylovej s kravatou ohromne pristane. Najmä keď si nechá košeľu zapnutú. Navyše, sexi politika štátnej intervencie, neskutočne atraktívna vojna v Afganistane a takmer pornografický rast nezamestnanosti sú to, čo Briti chcú mať permanentne dávkované.
Lenže aj vkus obéznych ľudí bez práce má svoje hranice. Z Browna sa stal človek nedôveryhodnejší než zmluvné záväzky Amy Winehousovej a na to sú čitatelia Sun alergickí. Potom nečudo, že každé potknutie, pri ktorom premiér nedopatrením ukáže svoj vládny rozkrok, vnímajú svojím laickým okom ako škandál, ktorý dokážu odpustiť len naozajstnej celebrite. Tou Brown nie je.
Keby bol Brown čo k čomu, postavil by sa k tomu rovnako rázne ako náš premiér a siahol by po zákonnej úprave. Bulvár jednoducho nemôže nedôverovať tomu, čo povie alebo čo jeho kabinet urobí. A tak by mal zvoliť nasledovaný postup: usporiadať tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlási, že Sun je až do konca jeho volebného obdobia povinný písať o ňom len v dobrom. Na to by sa viazalo aj neuverejňovanie nepriaznivých prieskumov verejnej mienky, drbanie opozície a osobný fotograf, ktorý by si akože nevšimol, keď sa Brown pošmykne v sprchovom kúte. O tom môžu iné hviezdy len snívať.
Ak by sa toto presadilo, milióny Britov by začali veriť nielen tomu, že ich krajina je na dobrej ceste za uzdravením, ale aj tomu, že konkurenčný bulvár, ktorý, mimochodom, vlastní ten istý človek, píše nepravdy a oplatí sa ho čítať len na internete.
Človek z Brownovej strany vyhlásil, že vo voľbách, ktoré musia na Ostrovoch zvolať do budúceho júna, aj tak rozhodne občan. Áno, ten občan, ktorému sa každý deň dostane množstva zaručených informácií a ktorý je omilostený od klamstva. Jedine tak sú voľby slobodné a zvíťazí ten, pri ktorom aj nahá Angelina Jolie vyzerá horšie ako jej africké dieťa.
