Na tú istú vec sa dá pozerať inak a týka sa to aj hodu topánkou. Riskol som, že hneď prvá veta vyzerá ako úplná blbosť, tak radšej vysvetlím. Určite sa pamätáte na incident z tlačovej konferencie v Iraku, keď miestny žurnalista hodil topánku po G. Bushovi. Obaja si získali veľké sympatie. Novinár za to, že odvážne zneuctil prezidenta okupačnej krajiny (a prednedávnom sa dostal na slobodu po skrátení trestu), Bush za svoj reflex a šikovný úklon.
Celkom inak skončil nahnevaný Iračan, ktorý taktiež prejavil svoju zlosť hodením topánky, s tým rozdielom, že do amerického armádneho vozidla. Behom niekoľkých sekúnd mal v tele dosť guliek na to, aby ho nezachránil ani prevoz do nemocnice. Takže zatiaľ čo Bush, poučený z minulosti, sa mohol spoľahnúť na svoj reflex, keď v ruke novinára omylom zazrel praclík, vojaci si v rozhodujúcom momente pomýlili obuv s granátom. A keď smerom k ozbrojeným ľuďom niekto hodí granát, aj keď je ním len na prvý pohľad, je to väčšinou to posledné, čo v živote urobí. Komu niet rady, tomu niet lekárskej pomoci.
Ako sa pozerať na toto?
Hej, na prvý pohľad to vyzerá tak, že jediný biely človek v školskom autobuse dostal opakovane niekoľko rán od rovesníkov úplne inej pleti.
Alebo sme 55 rokov vzad v paralelnom vesmíre, kde sa biely chlapec snaží nájsť miesto v autobuse, černoch mu dá jasne najavo, že to nepôjde a keď chlapec neuposlúchne, za nadšenia veľkej časti obecenstva dostane nevyhnutný trest. Niekto sa ho potom zastane, samozrejme, z ľútosti.
V tomto prípade boli podstatné dva faktory: prevaha a šofér, ktorý mal v pi*i. Otázka môže znieť: hej, ako to vieš, veď na videu vôbec nie je? No, viem to tak, že na videu vôbec nie je. Nezastavil autobus, nezastavil bitku, neurobil nič. Pravdepodobne ho ten biely hajzel štval rovnako ako ostatných. Byť riaditeľom Belleville West, určite mu minimálne dôrazne dohovorím. Nie je možné, že tú kameru zabudol vypnúť... To sa nesmie zopakovať, lebo rodičia začnú klásť otázky. Obidvaja.
Teda ani prvé, ani druhé vysvetlenie nie je celkom presné. Najmä to druhé o paralelnom vesmíre. Je to jednoducho tak, že keď sa minorita na mikro- i makroúrovni dostane do nemilosti, má smolu. A keď tomu "doprajú" aj okolnosti, má veľkú smolu.
Z tohto pohľadu je nesmierne zaujímavé pozorovať chlapca vľavo vpredu. Keď sa začne niečo diať po prvý raz, zakryje si rukou ústa na znak prekvapenia alebo čoho, zároveň sa smeje. Pri druhej nakladačke sa už len smeje. Keby si sa schýlilo k tretiemu útoku, možno by v sebe našiel odvahu, bol na chvíľu hrdinom a išiel si udrieť osobne. Nech tú srandu pocíti na vlastných hánkoch.
Jeden z najdôležitejších a najvrúcnejšie prijatých prejavov Baracka Obamu počas predvolebnej kampane bol o tom, že USA už sú za. Pekný, ale nezmysel. Sadnúť si do autobusu plného adolescentných rasistov a vyžrať si to je znakom, že sú stále v tom. Ako boli odjakživa a budú naďalej. Oproti dávnej minulosti je rozdiel asi len v tom, ako dokazujú mnohé ďalšie svedectvá, že nielen čierni môžu mať smolu.
