Nebol to ten typický hotdogový stánok. Tento bol pojazdný. S ukradnutým ozdobným dáždnikom Algida, priestorom na rohlíky, horúcou vodou s párkami a trojicou dochucovacích chemikálií žltej, červenej a bielej farby. Predavač bol pravdepodobne zo Šale. Mal výraz nekompromisného obchodníka a tak trochu podliaka.
Pristavil sa k nemu nezaujatý zákazník a nebyť telesných disproporcií, zostal by nepovšimnutý. Jedna ruka žiadna, druhá kýpeť - typická autonehoda. Alebo dlhý deň na pošte. Vypýtal si jeden hotdog a vypľul desaťkorunu. Obchodník zručne vybavil jeho žiadosť a s otáznikom v očiach mu chcel kulinárske veľdielo podať. Po pár sekundách trápneho ticha vzal hotdog, strčil ho mrzákovi do huby, pošmátral sa mu vo vreckách, vybral dve kilá a tľapli si.
Netrvalo dlho a nikým nepodporovaný malopodnikateľ zbalil krám, ešte raz si spočítal ľahko zarobené peniaze a zmizol kdesi v pivnom náleve o ulicu ďalej. Chlapík, usilovne žujúc papierový rožok s múkou, sa ukryl do najbližšieho vchodu, ktorý dal o sebe vedieť instantnou vianočnou výzdobou. Pozostávala zo zavesenej ponožky a dvojicou obrovských červených žiaroviek. Oprel sa o stenu a kochal padajúcim snehom.
Idylu mu narušil človek v podnetnej bytovej situácii, pôsobiaci pod obrovskou žiarovkou ako kopa odhrabaného snehu. Najedený mrzák sa pri nedomyslenom pokuse očistiť si o ňu topánky prevalil cez spiace telo a spolu vytvorili jednu z najťažších figúr z učebnice jogy. Jeden zo svedkov vytiahol mobil a od smiechu roztraseným spôsobom urobil zopár záberov. Ten najlepší istotne poputuje na kolekciu vianočných kariet. Každý si nájde tú svoju v obálke od telekomunikačnej spoločnosti spolu s účtom a tabletkou zadarmo.
Kurva, zase toľko zimy a mrazu. Už v októbri o tom pindala každá vrana a kto ich nepočúval, zostal vo viere, že babie leto potiahneme do februára.
