Slovo morálka príliš neuznávam, pretože na úrovni vyššej, než je individuálna, ide o mýtus. Vraj morálka národa. Mýtus, tak ako ním je samotný národ, všakže. A fiškálna decentralizácia. Nie, počkať, to posledné je len blbosť. Vhodnejšie slovo, zdá sa mi.
Vlastne ju nemusím vzťahovať na celý "národ", stačí kolektív. Neverím v kolektívnu morálku. Začnime od malého, dajme tomu futbalový tím. Základnú zostavu tvoria jedenásti a tréner si zrazu uvedomí, že jeden z nich funguje mimo prúdu kolektívnej morálky, napríklad pije len cez víkend, a tak ho z teamu vylúči. V lepšom prípade posadí na striedačku. A chudák futbalista vezme morálku striedajúceho hráča vážne a nedlho nato ho nachytajú na hotelovej izbe s troma tranzvestitmi. Okej, Ronaldo bol zranený, ale predsa len, v čase dlhodobej nečinnosti si penis nenechá dohovoriť.
A mravy. Sami vidíte, čo sa deje, keď v dôležitom momente padne gól. Z ľudí sa stávajú opy, ku dnu klesnú dodržiavanie mravov, dôstojnosť a občas aj nejaké tie trenky. Nedočkavci.
Pozeráte majstrovstvá Európy? Keďže to mám nielen v náplni práce, nevynechať jediný zápas je makačka, nehovoriac o tom, keď sa pred a po každom z nich musia napísať stovky slov. Nedávno som spracoval úsilie aktivistov za práva homosexuálov, podľa ktorých je futbal homofóbny šport, pretože gayovia nedostávajú príležitosti.
Poviem vám, čumel som do toho asi hodinu, lebo v takýchto situáciách je neuveriteľne ťažké sústrediť sa na každú vetu tak, aby sa vyhla náznakom stereotypu, alegorickej persifláži či prostoduchej hrubej urážke buzerantov. Ako vidíte, dá sa to. Rád by som to uviedol ako osobnostný morálny súboj medzi dobrými a zlými výrazmi, ale v konečnom dôsledku vyhrá ten, kto behom hodiny nedostane výpoveď. Niekde v tej správe som zistil, že vo Švajčiarsku, teraz si nespomínam, či v Bazileji alebo Zürichu, budú mať na svoje aktivity vlastný areál pod názvom LockerRoom - lebo to vôbec nie je stereotypný názov, všakže - kde majú k dispozícii bar, výbeh do dvora a obrovské plátna na sledovanie zápasov. Je len mojou malou pomstou za dodržanie kóšer jazyka, že ako poslednú vetu som spomenul zlatý klinec existencie LockerRoomu v podobe koncertu Boya Georgea. Som zvedavý, koľko členov klubu sa po ňom bude tešiť na finále. Care to limbo? Anyone? Fuck...
Ale deľba práce funguje a každý, kto si po službe sťažka spomenie na svoje meno, ide domov s nervami a prstami na dranc. No aj s pocitom, že bolo urobené to, čo malo byť, možno aj trochu naviac. Príklad pracovnej morálky. Ktorá, samozrejme, nefunguje kolektívne. Nejde o individuálne chyby, na tých nezáleží, ide o to, že každý občas poľaví. Vďaka stresu, únave, a to všetko pri zákaze alkoholu. Smútim za začiatkami, kde pravda neexistovala a všetko bolo povolené. Za dverami, samozrejme.
Hej, koho je tá tekutina?
Po 20 minútach:
Hej, kto dodá ďalšiu? Bez nebezpečenstva hygienickej skazy.
Ale to všetko v rámci pracovného voľna. Nie je náhoda, pretože náhody neexistujú, že každý si ho tvorí sám. V zmluve sa o tom nič nepíše, takže nikto to nemôže zakázať. Predsa len, človek musí vedieť, čo podpisuje. A kam nepozorovane vyniesť oprsky.
Ktoré dva kolektívy hovoria o morálke najradšej? Politici a cirkev. Podľa pamätnej vety je paradoxom doby, že cirkev chce politizovať a politici hovoriť o morálke. Je to jedno, pretože všetci kecajú do všetkého (bez odkliku, pre istotu) a keď už sa niekto odhodlá použiť vlastný rozum, buď tým rečiam nerozumie, alebo neverí. Alebo sú to strašné pičoviny, nad ktorými, žiaľ, premýšľame hádam najčastejšie.
Kto má pravdu? Mám ľahšiu otázku. Madam, ako to, že ste sa dostali z Bermudského trojuholníka po šesťdesiatich rokoch a stále môžete mať deti?
Fakt nikto netuší. Ale to nikomu nebráni vnucovať hodnotové postoje. Najmä vtedy, ak si ich väčšina rada vezme za svoje. Je väčšina veriaca? Jééj, Kristus musí byť super a Mária Magdaléna, to by bol hriech, hneď s oboma naraz. A politici na to: Hej, ale veď máme demokraciu, verte si čomu a komu chcete, najmä ak sme to my a naše hodnotové postoje. Tie sa dajú opakovať donekonečna. Ako mimoriadny prejav stáleprezidenta Gašparoviča o vykurovaní bytov. Tam vám bolo toľko hodnôt, že by ste napísali diplomovku o kogenerácii do obednej prestávky.
Nárok na dominantnú morálku, teda prachobyčajné oddelenie dobra od zla a skutkov z toho vyplývajúcich, ten je zbraňou v rukách hádam všetkých silných spoločenských skupín, ktorým nemôžete odoprieť priestor na vyjadrenie. Sú to myšlienkoví potentáti, zvyčajne v rovnakom čase autori sankcií. Trestajú nás za odchýlku. Volili ste pravicu? Tak sa škvarte v sociálnom pekle! Konkrétnejšie sociálne-demokratickom.
Politici a cirkev sú nad nami. Prostriedkami, aj priestorom v médiách. Nespomínam si na nič ďalšie, na čom by záležalo. Zhodou okolností som pred časom narazil na článok, v ktorom sa autor tradične povrchným spôsobom snažil vyvrátiť mýtus, že viera je zdrojom morálky. Náboženská viera, musím podotknúť. Napriek záverom pomerne klišoidného charakteru sa zmohol na myšlienku strachu. Bojím sa recenzie!! Okrem toho, strachu ako pôvodcu morálky.
Bojíme sa a musíme veriť. Bojíme sa nepriateľa a musíme nájsť hodnotovú protizbraň. Lenže, čo ak sa bojíme úplne všeobecne? Mám taký všeobecný strach, že niečo v tomto štáte sa dojebe. Hmm... S tým sa bojovať nedá, a už vôbec nie hodnotami.
To už by len bola vojna. Stojí oproti vám chlapík s guľometom v ruke a vy sa zmôžete na Viete, rád by som vám to vyhovoril, ale mám taký dojem, že si neprajete vypočuť ma. Môžem vám zacitovať? Niet času. To len Palach bol taký bezočivec, že ešte aj z nemocničného lôžka sa nás snažil presvedčiť o svojej pravde.
Faktom je, že či už spoločnosť alebo jednotlivec, pod hodnotový tlak sa dajú dostať veľmi ľahko. Hádam jediná vec, ktorá obe jednotky dokáže zasiahnuť rovnakou silou, je reklama, ale o tej by vám vedela povedať viac kamarátka a keďže je v tom dobrá, nechám to na nej a ešte sa aj sám čosi priučím. Kto hľadá, nájde, tvrdia štyria členovia správnej päťky.
Kombinácia morálky s politikou akosi tradične nadnesie tému politickej kultúry. Pred verejnosťou sa potentáti tvária, že tento pojem nechápu. Ja si skôr myslím, že väčšina naozaj nechápe a v podozrení, že by to niekto mohol zistiť, sa radšej tvária, že sa len tvária, že nechápu. Veď prečo by mali, keď nechápu voliči? Ach jaj, keby chápali aspoň niečo. Aspoň niečo! Čo už, špirála sa točí ďalej.
