Máme obezitu zapísanú v génoch?

Dedíme sklon k obezite? Ak by to bola pravda, boli by sme šťastní a mali výhovorku. Ale nie je.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Genetický determinizmus hovorí, že za všetko v našom živote môžu gény. Dokonca sa toto presvedčenie premenilo aj na výhodný biznis firiem, ktoré tvrdia, že vám z vášho genetického materiálu budú vedieť vystopovať vašich predkov a pravdepodobnosť, že ochoriete na niektorú z chorôb.

Áno aj nie. Ľudský genóm je do veľkej miery mapa s inštrukciami, podľa ktorých ste sa vyvíjali a vyvíjate po celý život. Ale ak by za všetko mohli gény, tak by sme mohli spokojne sedieť na stoličke, nerobiť nič a čakať na to, kedy gény povedia konečná.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale od prvých chvíľ nášho vývoja v brušku matky sa okrem genetickej inštruktážnej mapy dostávame do kontaktu s okolím. S tým, čo matka je, ako sa správa, koľko sa pohybuje a spí, či je v strese. A tesne pred ale aj po narodení sa vplyvom vonkajších faktorov niektoré gény jednoducho povedané zapnú alebo vypnú, nazývame to epigenetika -  stále viac starajú o to, aby sa tá génmi podmienená zložka nášho telesného ja formovala jedinečne. Do hry vstupuje strava, pohyb, stres aj znečistenie životného prostredia, atď.

Práve vonkajšie, epigenetické faktory rozhodujú o tom, ako sa naše genetické predispozície prejavia, či sa teda gény budú správať aktívne, alebo sa neprejavia. My teda môžeme mať gény, ktoré nás budú do istej miery predurčovať na to, či bude naše telo štíhle alebo zaguľatené, ale tieto gémy sa počas nášho života prejavia až vtedy, ak im k tomu dáme podnet. Ale čo je ešte prekvapujúcejšie, epigenetické zmeny v prejave génov (epimutácie) môžu dlhodobo pretrvávať a prenášať sa do ďalších generácií. Takže to nie je jedno ako sa správame, čo a koľko zjeme a ako sa (ne)hýbeme. Dávame tým nezdravé dedičstvo aj ďalším 2- 3 generáciám našich potomkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže gény áno či nie?

Ako to vo vede býva, nie je na to jednoduchá a priamočiara odpoveď. Sú isté genetické predpoklady a rizikové faktory, ktoré môžu spôsobiť, že dieťa bude mať predispozície vyrásť vo valibuka, čo je teda ako rozprávková postava prijateľné, ale v dnešnom sedavom spôsobe živote určite nie práve najlepšie.

Medzi rizikové faktory, ktoré významne ovplyvnia nielen hmotnosť dieťaťa v budúcnosti, ale aj jeho zdravie patrí určite BMI index rodičov v pásme obezity už pred tehotenstvom (viac ak je matka obézna), špecifický nedostatok živín, najmä bielkovín, kyseliny listovej alebo železa počas gravidity, fajčenie alebo konzumácia alkoholu, či drog (aj marihuany), najmä v prvých týždňoch tehotenstva keď často ešte mladá mamička ani netuší, že je tehotná), gestačný diabetes (cukrovka v tehotenstve), prírastok hmotnosti počas tehotenstva 20 a viac kg. Predispozíciu na obezitu zvyšuje aj to akým spôsobom sa narodíme, vyššie riziko je predstavuje cisársky rez.

Skryť Vypnúť reklamu

Po pôrode  vedci identifikovali tiež niekoľko rizikových faktorov – napríklad dojčenie a jeho dĺžka (u nedojčených detí sa nadváha vyskytuje až u 12 % detí, u dojčených len 9 %), ale aj zdanlivo nesúvisiaci faktor vzdelanie rodičov, najmä matky. Matky s vyšším vzdelaním majú menej často obézne deti. Riziko obezity zvyšuje aj nedostatok spánku. Detskú obezitu nemožno podceňovať, v USA od roku 1980 do roku 2018 sa výskyt obezity zvýšil zo 6,2 % na 32,7 % (Ellison-Barnes a spol. JAMA 2021). A o nič lepšie na tom nie sme ani na Slovensku kde nadváhu alebo obezitu má vo veku 7-8 rokov 32% chlapcov a 26% dievčat (Tichá a spol. Eur J Pediatr . 2018). To je však údaj spred „korona éry“.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo teda robiť?

Strava u detí by mala byť ešte prísnejšia, ako je tá naša dospelácka. Čím neskôr sa dostane dieťa do kontaktu s cukrom (najmä v sladených nápojoch), soľou, nadmerným množstvom tuku, tým lepšie. Treba si preto všímať aj zloženie potravín pri prechode na bežnú stravu. Detské výrobky podliehajú prísnejším normám. Ale aj bežné produkty, s ktorými sa stretávame, majú na obale povinne uvádzať množstvo kalórií (kJ/kCal), celkové množstvo tukov, množstvo nasýtených (saturovaných) mastných kyselín, bielkovín, sacharidov a z toho zvlášť cukrov a soli.

Kým sa zavedie viditeľné označovanie na prednej strane potravín, ako je napríklad Nutri-Score, ktoré bude naznačovať výživovú vyváženosť a vhodnosť potravín, môžeme si zloženie výrobku prečítať na zadnej strane. Aj keď malými a nenápadnými písmenami. A nie každý z nás zasa vie, koľko cukru, soli či tukov je ešte v prijateľnom množstve.

Nech však zostáva podstatné pre rodičov, ktorí vyberajú svojím deťom stravu – uprednostňujte zeleninu, ovocie, mliečne produkty, ryby, strukoviny, orechy pred sladkosťami, či slanými pochutinami a nezdravým fast foodom.

 

Zdroje:

Ellison-Barnes A, Johnson S, Gudzune K. Trends in Obesity Prevalence Among Adults Aged 18 Through 25 Years, 1976-2018. JAMA. 2021;326(20):2073–2074

Tichá Ľ, Regecová V, Šebeková K, Sedláková D, Hamade J, Podracká Ľ. Prevalence of overweight/obesity among 7-year-old children-WHO Childhood Obesity Surveillance Initiative in Slovakia, trends and differences between selected European countries. Eur J Pediatr. 2018;177(6):945-953.

Nariadenie  (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

Adela Penesová

Adela Penesová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  36x

Problematike výživy a zdravia sa venujem dlhé roky, hľadám a občas aj nachádzam odpovede, prečo je obezita svetovou pandémiou. Slovensko zatiaľ s obezitou prehráva. Chcem sa s vami úprimne podeliť o informácie, ktoré o obezite a zdravej výžive viem. Zmeniť svoj prístup k životu môžeme stále. Som predsedníčkou Slovenskej asociácie pre prevenciu a výživu a pracujem v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu