Obezita nie je „iba“ stav zvýšených zásob energie vo forme tukového tkaniva, ale závažné chronické ochorenie, kde kľúčovú úlohu zohráva pozitívna energetická bilancia (jednoducho povedané vyšší príjem energie ako energetický výdaj). Na tom má nemalý podiel naše psychické nastavenie. V odbornej literatúre sa veľa diskutuje o príčinách obezity. Nie je to totiž len genetická predispozícia (zohráva úloha len na max. 20%), ale najmä faktory vonkajšie (environmentálne).
A hoci na obezitu majú vplyv aj socio-ekonomické faktory, najmä nižší príjem zdraviu prospešných potravín (ovocia a zeleniny) a výber nutrične menej hodnotnej stravy, ani to nemusí byť jediným určujúcim faktorom. Genetika, biológia i sociálne vplyvy sú súčasťou komplexnej skladačky, kam nepochybne patria aj psychologické faktory (naše kognitívne a exekučné funkcie, vnútorné nastavenie, emócie, (ne)schopnosť sebareflexie, seba odmeňovanie, ale aj cieľavedomosť a pevná vôľa).
Chémia šťastia
Človek je komplexná osobnosť, ktorá potrebuje k šťastiu uspokojiť nielen bazálne potreby ako je jedlo, spánok, tekutiny, teplo, ale potrebuje aj emócie, ktoré sú príjemné a navodzujú pocit šťastia a pohody. Výskum však priniesol aj poznanie, že tieto pocity nám sprostredkúvajú napr. endorfíny- hormóny šťastia. A tu (často u predisponovaných jedincov) prichádza ku konfliktu medzi podvedomím a našou vôľou. A za to môžu hormóny, neurotrasnmitery, skrátka naša chemická továreň „pocitov“. Často sa skloňuje aj termín „emočné (pre)jedenie“.
Mnohé neurobiologické systémy sa podieľajú na kontrole toho či sme hladný alebo sýty, čo potom ovplyvňuje príjem potravy. Existujú rôzne molekuly- peptidy, ktoré zvyšujú chuť do jedla tzv. orexigénne (napr. ghrelín, niektoré endogénne opioidy a endokanabinoidy) a na druhej strane máme aj rad anorexigénnych molekúl (napr. leptín, GLP-1, amylín; neurotransmitery - dopamín, serotonín, noradrenalín, acetylcholín, endogénne opioidy a endokanabinoidy, gabaglutamát a pod.), ktoré naopak hlad potláčajú. Fungujú aj neurotransmitery- poslovia toho čo sa deje na periférii do mozgu, ktoré prispievajú k túžbe po jedle.
Endorfíny, endogénne opioidy - “hormóny šťastia“ sú svojou povahou neurotransmitery (napr. serotonín, dopamín a pod). Vyplavujú sa v mozgu napr. po pri adrenalínových športoch, pri extrémnom riziku (napr. závodení a pod.) ale aj pri extrémnom fyzickom vypätí či strese. Endorfíny sa viažu na endokanabinoidné receptory, presne tie, na ktoré sa viažu aj drogy a prinášajú pocit eufórie, blaha. Dokonca sú schopné tlmiť aj bolesť. Ten kto nikdy neholdoval športu tento pocit nepozná. Ľahšie to majú tí čo boli zvyknutí v mladosti športovať, tento pocit pre nich nie je neznámy a vedia, že pri cvičení to občas aj bolí a nie je príjemné, no po skončení sa dostaví blahodarný pocit.
Oxytocín nazývaný aj „hormón lásky“ je hormón, ktorý je vyplavovaný v neurohypofýze do krvného obehu. Neslúži však len u žien na stimuláciu kontrakcií maternice počas pôrodu a spustenie laktácie (kontrakciu mliekovodov), ale aj pri stimulácii erotogénnych zón. Oxytocín je aj hormónom dôvery. Pomáha utužovať medziľudské vzťahy, prispieva k pocitu lásky, spolupatričnosti a dôvery. vyplavuje sa aj pri objatí, prejave lásky, pohladení. A to sú dôležité aspekty života, ktoré ak chýbajú už deťom, budú hľadať pocit slasti a odmeny niekde inde napr. v jedle. Pocit osamelosti jednoducho ubíja, či máte 7 mesiacov, 7 rokov či 77 rokov.
Systém odmeny
Okrem toho náš mozog veľmi dobre pozná systém odmeňovania („reward system“). Vedie naše správanie k príjemným podnetom, ako sú jedlo (sladké), sex, alkohol atď. Jednoducho preč od nepríjemných a bolestivých vecí, ktoré si vyžadujú viac energie alebo úsilia, ako sú konflikty, práca, úlohy, ktoré musíme vybaviť atď. Kľúčovú úlohu zohráva malá štruktúra v mozgu- amygdala a striatum. Odmena zvyčajne slúži ako posilňovač nášho správania, tj. núti nás opakovať správanie, ktoré vnímame (často nevedomky) ako dobré pre naše prežitie, aj keď ním nie je. Potešenie je lepšou odmenou alebo stimulom ako bolesť za motivačné správanie. V striate potom mozog zváži hodnotu stimulu a okamžite vysiela signály „urob na to“ alebo „choď od toho preč“. Dopamín je neurotransmiter (prenášač informácií) typu „urob to“. Čím ho je viac, tým väčšie je naše potešenie.
Striatum je časť mozgu, ktorá sa najvýraznejšie mení v dôsledku návykového správania alebo v dôsledku návykových látok. Návyky, ktoré sa môžu stať hlbokými koľajami, sú formou „patologického“ učenia, to znamená učenia mimo kontroly. Ľudia s poruchami správania alebo závislosťami mimo kontroly neprodukujú dostatočne silný signál z prefrontálnej kôry, aby potlačili túžbu alebo konali impulzívne. Ľudia s poruchami správania alebo závislosťami mimo kontroly produkujú príliš slabý signál z prefrontálnej kôry, aby potlačili túžbu alebo impulzívne správanie. Evolučne sme nastavený tak, že silným „odmeňovačom“ je glukóza (cukor). Opakovaná aktivácia dráhy odmeňovania drogami alebo konzumáciou veľkého množstva sladkých jedál spôsobuje, že sa mozog prispôsobuje častej stimulácii, čo vedie k akejsi tolerancii. V prípade sladkých jedál to znamená, že musíte zjesť viac, aby sme získali rovnaký odmeňujúci pocit – čo klasický znak závislosti.
O kontroverznej téme závislosti viac v ďalšom blogu
