Pred mojim odchodom do Albánska som o tejto krajine nemala veľa informácií. Preto ma prekvapila vlna negatívnych názorov, ktorú som dostávala - mnohí ma varovali pred nebezpečenstvami, ktoré na mňa v Albánsko číhajú, často spomínajúc mafiu, drogy, zbrane a násilie.
V decembri 2023 som sa však rozhodla túto predstavu konfrontovať a vycestovala som do Albánska s podporou organizácie ADRA Slovensko. Moja prijímajúca organizácia, albánska pobočka ADRA, je renomovaná mimovládna organizácia, ktorá sa už dlhé roky venuje humanitárnym a rozvojovým projektom, so zameraním na vzdelávanie a podporu marginalizovaných skupín.
Moje dobrovoľníctvo mi poskytlo možnosť spoznať krajinu z iného uhla pohľadu, vrátane jej kultúry a ľudí, a to aj v menej rozvinutých oblastiach. Aj keď Albánsko čelí mnohým výzvam, ako sú diskriminácia, chudoba a nedostatočná sociálna podpora, tieto problémy sú často zatienené stereotypmi, ktoré prezentujú krajinu negatívne. V tomto blogu sa zameriam na stereotypy, ktoré som v Albánsku zažila, a na to, ako ovplyvnili moje vnímanie tejto krajiny.
Čo sú to tie stereotypy?
Stereotyp je presvedčenie, ktoré prezentuje zjednodušený alebo zovšeobecnený názor na niekoho alebo niečo. Často sa viaže na konkrétne sociálne skupiny ľudí, či už podľa národnosti, vierovyznania, rodu, etnicity alebo iného začlenenia. Problém so stereotypmi je, že neberú do úvahy individuálne rozdiely. Slúžia ako mentálne skratky, ktoré nám umožňujú rýchlo posudzovať a kategorizovať ľudí, avšak často vedú k nesprávnym záverom a predsudkom. Napríklad ste možno už počuli, že Slováci veľa pijú alebo že sú pohostinní. Aj keď tieto tvrdenia môžu byť pravdivé pre niektorých jednotlivcov, nedá sa ich generalizovať na celý národ.
Balkánske krajiny sú často vnímané v negatívnom svetle. Ich moderná história je poznačená vojnami, etnickými konfliktami a komplikovaným prechodom na demokraciu. Hoci geograficky patria do Európy, kultúrne sú tieto krajiny často považované za periférne, ba dokonca za protiklad k "hlavnej" Európe. Albánsko, ako krajina Balkánu, je ešte špecifickejšie kvôli svojej izolácii počas totalitného režimu. Po uvoľnení reštrikcií v roku 1992 sa veľká časť obyvateľov Albánska presťahovala do okolitých krajín a ďalej na západ. Štatistiky ukazujú, že počas 90-tych rokov emigrovalo z Albánska minimálne 20 percent populácie do rôznych kútov Európy a mimo nej. Tento proces prilákal medzinárodnú pozornosť a prispel k vytváraniu predsudkov a stereotypov voči Albánsku.
Medzi najbežnejšie stereotypy o Albánsku patrí predstava mafiánskej krajiny. Aj keď v Albánsku existuje mafia a organizovaný zločin, podobné problémy sú prítomné aj v iných európskych krajinách. Albánska mafia sa preslávila po celom svete, pričom k šíreniu tohto obrazu krajiny prispela aj svetová kinematografia. Mýtus, že albánska spoločnosť je prirodzene plná kriminality a násilia, však nie je pravdivý. Ďalšie stereotypy sa týkajú islamu, ktorý je väčšinovým náboženstvom v Albánsku. Avšak pri bližšom pohľade na náboženstvo v Albánsku zistíme, že krajina sa vyznačuje hodnotami náboženskej diverzity a tolerancie. Tieto a mnohé ďalšie stereotypy a predsudky formujú vnímanie Albánska a Albáncov.
A prečo je to vlastne problém?
V dnešnom globalizovanom svete, kde je kultúrna diverzita a dialóg nevyhnutný, sú tolerancia a pochopenie kľúčové. Ekonomicky slabšie a menej rozvinuté krajiny často čelia množstvu predsudkov a stereotypov. Tieto stereotypy však len prehlbujú rozdiely medzi krajinami a kultúrami, čo môže viesť k napätiu a diskriminácii a spomaľovať rozvoj krajín.
Prevencia stereotypov a predsudkov je možná len prostredníctvom vzdelávania a poznávania „inakosti“. Globálne vzdelávanie je efektívnym nástrojom na predchádzanie predsudkom, keďže zvyšuje povedomie a tolerantnosť voči rôznym kultúram, názorom a perspektívam. Okrem toho rozvíja kritické myslenie, buduje vzájomný rešpekt, empatiu a podporuje spoluprácu s cieľom vytvoriť inkluzívnejšiu a harmonickú globálnu komunitu. Organizácie ako ADRA, s podporou SlovakAid, prispievajú k tomuto cieľu svojimi aktivitami, či už zvyšovaním povedomia alebo vysielaním dobrovoľníkov do rôznych krajín.
Rozvojové dobrovoľníctvo priamo konfrontuje jednotlivca s inou kultúrou, čo môže pomôcť odstrániť stereotypy. Z mojej osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že žiadny z negatívnych stereotypov o Albánsku sa mi nepotvrdil. Hoci som pri príchode do Albánska podvedome myslela na stereotypy o bezpečnosti, za 7 mesiacov som nemala žiadne negatívne skúsenosti a nepociťovala som nebezpečie. Naopak, Albánci sa mi ukázali ako neobyčajne nápomocní a pohostinní ľudia, tolerantní a otvorení voči cudzincom. Každá kultúra má svoje špecifiká, ktoré môžu pôsobiť zvláštne alebo nepochopiteľne. Predtým, než ich odsúdime, je dôležité sa nad nimi zamyslieť, pochopiť ich a tolerovať.
Vyjadrené názory a skúsenosti sú osobnými postrehmi dobrovoľníčky a nemusia nevyhnutne odrážať oficiálne stanovisko organizácie.
. . .
Dobrovoľnícke vyslanie Martiny bolo financované zo zdrojov Oficiálnej rozvojovej pomoci SR a realizované v spolupráci s ADRA Albánsko.
