Volám sa Martin Pavelka, som EUAV dobrovoľník zo Slovenska a momentálne pôsobím ako programový a dobrovoľnícky koordinátor v tureckom Istanbule, kam som bol vyslaný francúzskou organizáciou ADICE. Pred príchodom do Turecka som strávil rok v Gruzínsku, ako SlovakAid dobrovoľník, kde som pracoval s vnútorne vysídlenými osobami, ako grantový a projektový manažér.
Moja hosťujúca organizácia, Small Projects Istanbul (SPI), je mimovládna organizácia, ktorá ma za cieľ integráciu a poskytnutie možností obživy viac ako 250 vysídleným rodinám z regiónu MENA (Blízky východ a severná Afrika). SPI okrem komunitného centra prevádzkuje ženský sociálny podnik s názvom Muhra.
V SPI sa venujem rôznym vzdelávacím, rekreačným a psychosociálnym aktivitám na podporu integrácie utečeneckej komunity (prevažne Sýrčanov) do tureckej spoločnosti. Turecko momentálne poskytuje útočisko približne 4 miliónom utečencov, čo je celosvetovo najväčší počet. Nanešťastie, počet miestnych organizácií, pracujúcich s týmito ľuďmi, nie je dostatočný a aj ich efektívnosť je často otázna. SPI je jednoznačná výnimka, aj keď sme kvôli koronakríze museli transformovať naše projekty a aktivity do online priestoru.
Počas môjho vyslania v Gruzínsku som vedel, že chcem zostať v oblasti medzinárodného rozvoja. EUAV program umožňuje profesionálom rok pracovať v rozvojovom alebo humanitárnom kontexte a prispievať k rastu lokálnej hosťovskej organizácie. Bola to pre mňa úžasná príležitosť zažiť niečo nové a pri tom mojimi zručnosťami podporiť lokálne prostredie.
Nepredstavujte si preľudnené kempy a chatrné stany
Spolu s mojou hosťovskou organizáciou sa snažíme pomáhať utečeneckým rodinám z blízkeho východu a severnej Afriky vytváraním bezpečného miesta, kde sa môžu učiť, stretávať sa a posilňovať svoje možnosti na živobytie. Nepracujeme len s deťmi a mladými ľuďmi, ale aj so ženami. Viac ako 40 vysídlených žien pracuje v sociálnom podniku Muhra, kde vyrábajú šperky a šijú udržateľné oblečenie. Všetky majú možnosť zúčastňovať sa na rôznych tréningoch ako šitie, krajčírstvo, 3D tlač alebo počítačové kurzy.
Členovia vysídlenej komunity majú za sebou ťažkú cestu úteku z ich domoviny, kvôli vojnám, perzekúcii alebo nespravodlivosti a teraz čelia novým prekážkam pri integrácii do tureckej spoločnosti
Ako koordinátor dobrovoľníkov som zodpovedný za prijímanie, tréning a udržanie našich dobrovoľníkov, ktorí sú hnacím motorom našej organizácie. Väčšina našich dobrovoľníkov je z Turecka a Sýrie, no často prijímame aj iných kandidátov, najmä z Európy. Okrem riadenia dobrovoľníkov som na týždennej báze zodpovedný aj za implementáciu a monitorovanie viac ako 20 aktivít.
Komunita, s ktorou pracujeme, je už v Istanbule udomácnená. Väčšina rodičov chodí do práce a ich deti do školy. Aj napriek tomu čelia prekážkam ako sociálna stigma, nezamestnanosť a nedostatok financií.
Celkovo je v SPI zaregistrovaných viac ako 250 rodín. V priemere má každá rodina štyri deti a aj keď prevažne pracujeme so Sýrčanmi, nájdu sa u nás aj rodiny z Iraku, Egypta, Maroka a Palestíny. Všetci majú status utečencov pod dočasnou ochranou.
Príbehy ako útržky z filmov
Členovia vysídlenej komunity majú za sebou ťažkú cestu úteku z ich domoviny, kvôli vojnám, perzekúcii alebo nespravodlivosti. Teraz čelia novým prekážkam pri integrácii do tureckej spoločnosti. Niektoré príbehy, ktoré počúvam od mojich sýrskych priateľov a kolegov, znejú ako vystrihnuté z akčného filmu, no pre nich to bola krutá realita. Zdá sa mi, že teraz si užívajú radostné okamihy viac ako ostatní. Občas ma pozvú na čaj alebo kávu k nim domov.
Naša komunita čelí mnohým prekážkam, ako sociálna izolácia, jazyková bariéra a z toho vyplývajúce ťažkosti pri prístupe k službám a informáciám. Často nepoznajú svoje práva a kde vyhľadať pomoc. Turecká byrokracia je neskutočná. Spracovanie jedného potvrdenia o pobyte alebo registrácia zahraničného telefonátuu môže trvať mesiace, na čo je prirodzene potrebná dávka trpezlivosti a finančných zdrojov. Jedným z našich cieľov je slúžiť našej komunite ako informačné stredisko.
Dopad pandémie COVID-19 na ľudské životy
Aj napriek momentálnej situácii s COVID-19 som sa rozhodol zostať v Istanbule. Stal sa mojím domovom. Dá sa povedať, že život v meste utíchol, no úplne sa nezastavil. Neziskové organizácie často operujú za pomoci grantov od medzinárodných darcov. Ako počas tejto krízy budú fungovať rozvojové a humanitárne sektory naďalej nie je jasné.
Koronavírus ovplyvnil nie len našu organizáciu, ale aj našich prijímateľov, utečeneckú komunitu. Veľa rodín prišlo o prácu a zdroje príjmov. Snažíme sa im poskytnúť aspoň minimálnu finančnú asistenciu na pokrytie ich najzákladnejších potrieb a zároveň sme začali s distribúciou balíčkov jedla najzraniteľnejším rodinám.
Taktiež sme spustili online aktivity zamerané na deti a mládež, cez ktoré ich učíme po turecky, pomáhame im s domácimi úlohami a kreativitou. Online komunikácia má svoje limitácie, ale my sa nenecháme odradiť. Verím, že tento program predstavuje obrovskú pomoc pre rodičov a signifikantne odbremeňuje rodiny od stresu z domácej výučby.
Dobrovoľníctvo je profesionálne a osobne obohacujúce
Pracujem v medzinárodnom a rôznorodom tíme, kde každý pochádza z iného zázemia. Práve preto sa snažím svoje nápady vyjadrovať jednoducho a odosobňovať sa od svojich noriem a presvedčení. Snažím sa čo najlepšie počúvať druhých a nesnažiť sa ich presviedčať o mojej pravde. Vďaka interkultúrnej senzitivite a dobrým komunikačným zručnostiam cítim, že si dokážem s rôznymi ľuďmi porozumieť či už v profesionálnej, alebo osobnej rovine. Navyše som sa stal viac odolným a vnútorne silným a naučil som sa pracovať s obmedzenými zdrojmi.
Práca v tíme, v ktorom má každý iné nastavenie mysle, je vždy trochu komplikovaná. Život v kontexte iných kultúr je skvelým popudom k uvedomeniu si, koľko toho nevieme, koľko rôznych kultúr existuje po celom svete a že aj napriek tomu sme všetci prepojení. Tiež si myslím, že je potrebné sa neustále niečo učiť a pravidelne vystupovať zo svojej komfortnej zóny. To, čo robím, nezachráni svet, je to skôr jedna kvapka v oceáne. Ilúzie a prehnané očakávania na humanitárne vyslanie musia ísť bokom, inak sa môže dostaviť veľké sklamanie.
Krátke video o dobrovoľníkoch EU Aid Volunteers, ktorí boli vyslaní do nízko-príjmových krajín v rámci projektov iniciatívy EUAV, ktoré ADRA Slovensko implementuje.
Prežívanie migrácie na vlastnej koži
Často počujeme slová ako migrant, azylant alebo utečenec. Avšak, je dôležité porozumieť rozdielom medzi nimi. Migrant zvyčajne dobrovoľne prekročí hranice svojej krajiny z dôvodov ako práca, vzdelanie alebo dobrovoľníctvo. No utečenci utekajú z ich domoviny pred vojnami, perzekúciou alebo stratou slobody. Pokiaľ by zostali, boli by vystavení ohrozeniu ich života, mučeniu alebo väzbe.
Média a vzdelávacie inštitúcie by mali byť zodpovedné za poskytovanie nezaujatých informácií o migrácii. Nanešťastie, často býva opak pravdou a iba veľmi extrémne situácie sa dostanú do novín. Naviac, klimatická zmena čoraz viac vplýva na ľudské životy aj u nás. Možno, keď prispeje i k migrácii Slovákov či už v rámci krajiny alebo do zahraničia, potom pochopíme migráciu z vlastnej skúsenosti. Keď sa stretnete s utečencami, tak pochopíte, že po ľudksje stránke sme si všetci rovní. Predsudky sú však v každom z nás hlboko zakorenené. Zmena vnímania sa dostaví len v prípade, že občianska spoločnosť, médiá a miestne vlády začnú s osvetou a vzdelávaním občanov o týchto témach.
V posledných rokoch sa toho veľa zmenilo, aj vďaka cestovaniu, študijným pobytom a globalizácii. Napríklad, starší ľudia sa skrz ich vnúčatá oboznamujú s témami diverzity a senzitívnosti k iným kultúram. Veľmi dúfam, že globálna pandémia koronavírusu toto napredovanie nespomalí.
Martin Pavelka
EU Aid dobrovoľník
Článok bol pôvodne publikovaný 9.6.2020 na portáli: https://webgate.ec.europa.eu/echo/eu-aid-volunteers_en/node_en
Martin bol v období 2019/2020 dobrovoľníkom v Turecku v našej partnejskej organizácií Small Prijects Istanbul. Jeho vyslanie bolo súčasťou projektu HVA – Humanitárni dobrovoľníci v akci, v ktorom ADRA Slovensko spolu s organizáciami ADICE z Francúzska a Mondo z Estónska pôsobili ako vysielajúce organizácie. Projekt bol financovaný zo zdrojov Európskej Komisie pod hlavičkou programu EU Aid Volunteers, riadeného agentúrou EACEA (Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru) a DG ECHO (Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ).
Aktuálne, Martin pokračuje v dobrovoľníctve v rámci projektu SuDHAV 3 alebo "Udržateľný rozvoj prostredníctvom dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci 3". Ako sa Martinovi darí môžete sledovať i na našom Facebooku.
