Mám kamarátku, ktorá žila niekoľko rokov vo Švajčiarsku. Chodila s bankárom, ktorého mesačný plat dosahoval výšku 40 000 švajčiarskych frankov. Postupne si na ňom všimla jednu vec – nemal rád tému chudoby. Vždy, keď sa v telke objavili zábery podvyživených afrických detí či chaotických brazílskych faviel, okamžite prepínal. Nezniesol debaty o problémoch chudobných a vždy, keď sa mal pracovne zúčastniť konferencie v rozvojovej krajine, okamžite účasť odmietol.
Jedného dňa mu moja kamarátka povedala o svojej tete, ktorá ako rehoľná sestra pracovala v sirotinci na Ukrajine. Akurát hľadala darcov na výstavbu detského ihriska pre deti v sirotinci. Bohatý bankár si to vypočul a po dlhšej odmlke sám navrhol, že na ihrisko prispeje sumou 11 000 EUR. Kamarátku to prekvapilo, ale samozrejme, jeho štedrému gestu sa potešila. Keď bolo ihrisko hotové, rehoľná sestrička poslala svojej neteri fotky ihriska a šťastných detí, ktoré si užívali novú šmykľavku, hojdačky a preliezky. Tá ich samozrejme hneď chcela ukázať svojmu priateľovi, vďaka ktorému sa to celé podarilo zrealizovať. Ale ten ju hneď zastavil. V žiadnom prípade nechcel tie fotky vidieť a už o tej celej záležitosti nechcel počuť ani slovo.
Bohatstvo na svete je silne koncentrované v rukách malej elity. Najbohatšie 1% vlastní viac bohatstva ako spodných 95% svetovej populácie dokopy. 10% najbohatších ľudí sveta vlastní približne 76% svetového bohatstva. Pre lepšiu predstavu – v roku 2023 bolo na svete približne 59 miliónov dospelých s čistým majetkom nad 1 milión dolárov (asi 1,1% svetovej populácie), pričom táto skupina ovládala 208 biliónov dolárov, čo je 45,8% svetového bohatstva. Spodná polovica svetovej populácie (asi 4 miliardy ľudí) vlastnila spolu iba 2% svetového bohatstva.
A teraz o chudobných. Približne 8,5% svetovej populácie žije v extrémnej chudobe (čiže za menej ako 2,15 dolára na deň) a zhruba 44-47% svetovej populácie žije za menej ako 6,85 dolára na deň. Približne 1,1 miliardy ľudí žije v akútnej multidimenzionálnej chudobe, ktorá zahŕňa nedostatok v oblasti zdravia, vzdelania a životných podmienok, nielen príjmu.
Prečo ten kamarátkin priateľ pred chudobou tak veľmi zatváral oči? Čoho sa bál? Pocitu viny, že sa má lepšie než väčšina ľudí na svete? Nutkania, že s tým bude chcieť niečo urobiť? Emocií, ktoré ho robia človekom? Ako veľa dobra urobil, keď oči pootvoril aspoň na chvíľu. Škoda, že nechcel vidieť radostný výsledok svojej štedrosti. Pred chudobou by sme nemali zatvárať oči - nikto z nás, aj keď náš príjem nedosahuje 40 000 frankov mesačne. Chudobní ľudia žijú aj medzi nami, nielen v afrických slumoch či brazílskych favelách. O chudobe by sme mali rozprávať viac, aby sme boli láskavejší, solidárnejší a citlivejší na potreby iných.
Témy chudoby sa dotýka aj moja detská kniha Vrúcna prosba. Verím, že aspoň malou mierou prispeje k tomu, aby z našich detí boli v budúcnosti empatickí ľudia, ktorí budú vždy ochotní podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi a ktorí nebudú pred chudobou zatvárať oči, ale hľadať systematické riešenia na jej odstránenie.
Vydanie knihy so šľachetným odkazom môžete podporiť tu:
Adriana Mahdalová
