Adriana Kerestešová
Detská kniha, ktorá inšpiruje k pomoci iným
Detská kniha Vrúcna prosba zanechá vo vás i vašich deťoch hlbokú stopu – túžbu pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Adriana Mahdalová vyše 10 rokov pracuje v oblasti rozvojovej spolupráce. Je mama 2 detí a autorka detskej knihy Vrúcna prosba. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Adriana Kerestešová
Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
Je to skutočný príbeh a myslím, že podobných príbehov je veľa.
Adriana Kerestešová
Oči, ktoré utekajú
Je príjemný piatkový podvečer. Po krátkom zoznámení sa so skúseným dobrovoľníkom sadáme na parkovisku v Petržalke do auta a opúšťame Bratislavu. Na hranici míňame slovenských policajtov. Zapadá slnko.
Adriana Kerestešová
Keď vidím plastovú fľašu
Sedem hodín večer, vonku tma ako v rohu a príjemných 22 stupňov. Land Cruiserom sa predierame hrboľatými uličkami Luandy, aby sme sa vyhli odstrašujúcej premávke na hlavnom ťahu. Zo saleziánskeho provinčného domu to nie je ďaleko – po pätnástich minútach intenzívneho natriasania sme na mieste. Na prvý pohľad vyzerá Primeiro de Maio ako bohatá štvrť amerického veľkomesta na západnom pobreží. Udržiavané trávniky, príjemné osvetlenie, vysoké palmy, mrakodrapy v pozadí. Vystupujeme z auta a vchádzame do parku. ,,O chvíľu sa ukážu. Vedia, že sme tu.“
Adriana Kerestešová
Kašlite na Barbie
Na potulkách Angolou ma neprestajne ohurovala detská vynaliezavosť. Nemám bábiku? Tak si ju vyrobím! Chcem hrať dámu? Tak si ju vyrobím! Prázdne fľaše, plechovky, kus dreva, roztrhnuté žabky či vrchnáky z piva - čo sú pre nás odpadky, je tu pre deti vzácny materiál na výrobu hračiek.
Adriana Kerestešová
V úcte k Panne Márii po angolsky
Mariánske púte sú aj angolskou záležitosťou. V meste N´Dalatando sa koncom mája každoročne schádzajú tisíce pútnikov z celej krajiny, aby sa spojili v modlitbe a vyjadrili svoju úctu k Panne Márii. Tradičné spevy, hudba, tanec a pestrofarebné odevy angolských žien - púte sú radostným nielen duchovným, ale aj kultúrnym zážitkom.
Adriana Kerestešová
Boh ma chce živú
Piatok, 25.apríl 2014. Na ten deň sme sa s Dianou veľmi tešili – po troch nabitých týždňoch sme mali opäť voľno. Vybrali sme sa na našu obľúbenú pláž vzdialenú dve a pol hodiny autom. Ako obvykle, na pláži nebolo nikoho okrem rybárov z okolitých dedín. Na oblohe ani obláčika, oceán bol pokojný, v priezračnej vode nám robili spoločnosť len miestne deti. Keďže sme na večer mali naplánované modlitebné stretnutie s dobrovoľníkmi v Luande, z pláže sme odišli už o pol tretej. Vyžmýkali sme si veci, ktoré nám v piesku zmočil príliv, poďakovali miestnym za srdečné prijatie a sadli do auta. Zasa len my dve a nekonečná opustená cesta. Počas dlhých jázd zvyknem v aute nahlas čítať z iPodu Bibliu, kým Diana šoféruje. Kým som hľadala kapitolu, pri ktorej som naposledy prestala, s úsmevom sme hodnotili nádherný čas pri oceáne. Vtedy sa to stalo. Päť rýchlych sekúnd, ktoré mi ukázali, aký krehký je život.
Adriana Kerestešová
Naštvala som šamana?
V Luene, hlavnom meste provincie Moxico, som strávila dva decembrové týždne. Z Kala-Kala sme vycestovali hneď v prvý deň koncoročných prázdnin, kedy v centre neostala po chlapcoch už ani stopa. Luena bola pre mňa výnimočná vo viacerých ohľadoch - po štyroch mesiacoch som sa konečne poriadne vyspala, strávila som prvé Vianoce mimo domova, zažila najutancovanejšie a najfarebnejšie omše na svete a tam, v samom srdci divokej Angoly, som sa pozrela do očí vlastnému strachu.
Adriana Kerestešová
Myš vs. vtáčik
Každý utorok pripravujeme s Dianou večeru pre chlapcov, ktorí mali v predchádzajúci týždeň narodeniny. Prichádzajú k nám do dobrovoľníckeho domu, kde môžu jesť do popuku a vypiť toľko Coca-Coly, koľko sa do nich vmestí. Podľa svojho výberu počas večere počúvajú hudbu, pozerajú futbal alebo film. O ôsmej večer už vo veľkom vyvárame a pripravujeme stôl, aby bolo po tradičnom večernom slovku o deviatej všetko pripravené. Jedna oslava mi obzvlášť utkvela v pamäti.
Adriana Kerestešová
Vykúpené od polície
Ako dobrovoľníčky v Kala-Kala, centre pre chlapcov z ulice, máme nárok na jeden voľný deň v týždni, aby sme vyvetrali hlavy a načerpali novú energiu niekde mimo centra. Štvrtok je teda deň výletov, kedy s Dianou sadneme do bielej Toyoty Hilux, šliapneme na plyn a vyrazíme do ticha. Už ani nepočítam, koľkokrát nás na cestách zastavili policajti. A keďže sa angolská polícia stala neodmysliteľnou súčasťou našich výletov, jednoznačne si zaslúži aj trochu písanej pozornosti.
Adriana Kerestešová
Keď sa Angola vkráda do srdca
Veci v živote sa mi komplikujú už len z princípu. Inak povedané, nie som práve dieťa šťasteny. Pre ilustráciu, v Belgicku mi na hlavu spadla rampa, po prílete do USA ma na letisku omylom vyzdvihli cudzí ľudia a keď som zvažovala, či sa dám pred odchodom do Angoly zaočkovať proti besnote, moju dilemu vyriešil pes z ulice, ktorý ma ochotne pohrýzol do lýtka. A keďže cesta do Angoly na celoročnú misiu je pre mňa veľká vec, komplikácie s ňou spojené museli byť tiež väčšie než obvykle.
Adriana Kerestešová
Keď sa z fontány stane bazén
Fackajú nás horúčavy a podobne je to aj u našich susedov. Mládež v Budapešti predviedla znamenitý spôsob, ako sa s neznesiteľným teplom vyrovnať. Jednoducho, efektívne a zadarmo.
