Približne od roku 2003 (samozrejme, debaty prebiehali už viac rokov) sme s kolegom formulovali a formovali vzdelávacie postupy – možno systém, veľmi dobre použiteľný na typoch škôl, ktoré sa v tých časoch (a predtým) volali „priemyslovky“. Teda oficiálne stredné priemyselné školy. Ako z názvu vyplýva, vzdelávanie v týchto školách bolo obsahovo viazané k niektorej zložke priemyselnej výroby a ich štruktúra študijných odborov tomu zodpovedala. Spravidla to boli technické odbory. Neraz ich však dopĺňali odbory úžitkového výtvarníctva, neskôr aplikovanej ekonómie a pod. Tá štruktúra pomerne dobre odzrkadľovala štruktúru pracovných pozícií v praxi.
Model vzdelávania, ktorý sa od roku 2005 (čiže 9 rokov) overoval a uplatňoval v podmienkach školy na ktorej obaja pracujeme bol založený na tímovej práci v tzv. TRÉNINGOVÝCH MODULOCH. Tieto predstavovali skupiny študentov a ich učiteľov (tzv. trénerov a konzultantov), ktorí tvorili tvorivé zoskupenie simulujúce činnosti v skutočnej praxi:
študent odboru úžitkového výtvarníctva spracoval návrh úžitkového predmetu (napr. nábytku). Návrhovú dokumentáciu posunul študentovi technického odboru (povedzme typu 1)
študent technického odboru (typu 1) na základe návrhovej dokumentácie spracoval technickú dokumentáciu a dokumentáciu prípravy výroby
na túto fázu nadviazal študent technického odboru (typu 2 – napr. operátor a pod.), ktorý výrobok zrealizoval v školských dielňach v skutočnom materiáli a mierke
v prvej fáze overovania skupinu uzatvárali študenti odboru aplikovanej ekonómie, ktorí okrem výpočtu ceny „výrobku“ spracovali projekt čerpania úverových zdrojov pre zavedenie výrobku do výroby, alebo podnikateľský plán.
V ďalších fázach uplatňovania tejto formy aplikovaného vzdelávania sa tímy rozrástli o študentov – propagačných výtvarníkov, ktorí riešili propagáciu produktu (jeho marketing).
Činnosti prebiehali pod vedením a dohľadom pedagógov, ktorí však nechávali dostatočný priestor pre kreatívny prístup študentov.
Všetci účastníci tréningového modulu (TM) sa podieľali na zhotovení a zhodnotení diela, stali sa jeho spolutvorcami, zažívali pocity autora. Samozrejme každý vo svojej „profesionálnej“ pozícii.
Okrem vlastných tvorivých činností študenti „trénovali“ aj profesionálnu interpersonálnu komunikáciu a veru, neraz to medzi nimi aj zaiskrilo. To vtedy, keď došlo napr. k časovému sklzu v niektorej fáze, alebo mal „dizajnér“ podľa realizátora nereálne požiadavky. K výmene názorov a odbornej diskusii boli prinútení aj pedagógovia, ktorí sa podieľali na riešení náročnejších problémov.
Na práci v TM participovali takmer všetci učitelia školy:
odborní (každý podľa odborného zamerania)
a všeobecní (pomoc pri formulovaní odborných textov, preklady do cudzích jazykov, aplikácia výpočtovej techniky a pod.)
Systém mal viacero modifikácií:
napríklad návrhovú dokumentáciu dodala profesionálna firma a na ňu nadviazali ostatné činnosti
študenti niektorých výtvarných odborov časť, alebo celé dielo realizovali sami a na ich výstup nadviazal študent aplikovanej ekonómie a propagačný výtvarník
a rôzne iné
Diela vytvorené študentmi boli a sú originálne a často unikátne tak po výtvarnej stránke, ako aj z hľadiska konštrukčných, materiálových riešení, výrobných postupov a marketingu produktu, ktorý študenti osobne realizovali na vybraných výstavách.
Ich tvorcovia sa v zmysle autorského zákona stávajú autormi.
Tak systém, ako aj samotné práce boli mnohokrát ocenené na rôznych fórach.
Výsledkom takýchto vzdelávacích postupov sú absolventi, ktorí, keďže prešli fázami vlastných tvorivých činností sú primerane adaptabilní.
Nie sú pripravení len pre prax jedného veľkého výrobcu, ale môžu sa úspešne uplatniť v malých firmách, kde sa vedia pružne prispôsobiť situácii (hľadanie riešení v tíme, rozvoj kreativity v riešeniach problémov), alebo môžu v praxi využiť už overené profesionálne vzťahy a začať vlastnú prax v rovnakej zostave, ako v TM.
Tento model aplikovaného vzdelávania by nebol možný bez obetavého prístupu a nasadenia mnohých kolegov a hlavne ich pedagogickej i odbornej profesionality a tiež bez primeranej finančnej podpory.
Financie na zavedenie, overenie a využívanie systému sme získali vďaka trom projektom. Tie sme v rámci operačného programu Vzdelávanie s kolegom napísali nezištne (nedostali sme za ne honorár) vo voľnom čase. Projekty podporili uvedené vzdelávacie postupy a ďalšie súvisiace aktivity (napríklad aj technické a technologické vybavenie) celkovou sumou cca 900 000 EUR.
Som presvedčený, že okrem tak často spomínaného duálneho vzdelávania, ktoré podľa doterajších informácií je postavené predovšetkým na spolupráci škôl s veľkými spoločnosťami, by sa primeraná pozornosť mala venovať aj príprave kvalitných odborníkov pre väčšinu zamestnávateľov. To sú malé a stredné podniky so špecifickými a často nejednoznačnými požiadavkami na absolventa určitého profesijného zamerania.
To sa však nezaobíde bez kvalitného a profesionálneho personálneho zabezpečenia - učiteľov odborných predmetov teoretických, aj praktických.
Zatiaľ sa to javí skôr opačne!!!
Duálne vzdelávanie je pravdepodobne dobrá forma odborného vzdelávania (napokon rokmi overená).
Nie je však liekom na všetky neduhy systému a zrejme by malo byť len jednou z alternatív.
Tak, ako uvedené postupy môžu byť jedným z kamienkov mozaiky kvalitného odborného školstva.
Uvedené fotografie sú náhodným výberom z približne stovky diel, ktoré boli v priebehu uvedeného obdobia deviatich rokov študentmi vytvorené.
