... učiteľ, praktik, človek, ktorý je presvedčený, že kvalita vzdelávania je priamo úmerná profesionalite tých, ktorí ho riadia ... Zoznam autorových rubrík: školstvo, Súkromné, Nezaradené
Do rúk samospráv vložili nástroj, ktorým môžu lepšie „ovládnuť“ školy vo svojej zriaďovateľskej právomoci. Žiadalo by sa napísať: „vytvárať im podmienky pre kvalitný výkon ich poslania – pripravovať kvalitných profesionálov“. Ale..
Minister Draxler si všimol, že na školách nevládne práve pozitívna klíma a nejeden (podľa médií okolo 200 podnetov) učiteľ je okrem atakov zo strany rodičov a žiakov podrobovaný aj tortúre šikanovania...
Hádam niet člena vlády, ktorý by ešte nespomenul duálne vzdelávanie. Predovšetkým šéfovia rezortov školstva a práce, ale i sám premiér nešetria optimizmom, keď príde reč na budúcnosť slovenského vzdelávacieho systému. Naposledy si od tohto zázračného „lieku“ sľuboval zázračné účinky minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v nedeľu 3. mája vo verejnoprávnom médiu. Radoval by som sa s nimi. Keby...
Zdôrazňujem: adresátom tohto článku sú výhradne rodičia a zákonní zástupcovia darebákov, lajdákov a lenivcov. V žiadnom prípade sa nevzťahuje na rodičov zodpovedných, usilovných a pracovitých žiakov a študentov. Rovnako sa netýka rodičov žiakov, ktorí nemajú danosti pre dosahovanie vynikajúcich, či dobrých výsledkov. Pôvodne som chcel príbeh zaradiť do predchádzajúceho článku. Považujem ho však za typický príklad zneužívania tzv. bezplatného systému vzdelávania s jeho tzv. slobodnou voľbou jeho prijímateľmi.
Nebude to žiadny veľký objav: problémy školstva sú v ľuďoch. Žiaľ, (i samozrejme) v tých, ktorí sú v jeho procesoch priamo zapojení. V žiakoch, rodičoch, učiteľoch, ale hlavne tých „zodpovedných“. Na dôvažok: čím väčšie kompetencie, tým väčší podiel... na tých problémoch samozrejme. Medzi nasledujúcimi riadkami netreba hľadať skryté súvislosti. Sú to jednoduché príklady interpretácií a dezinterpretácií, alebo len mechanického, stereotypného, či „pragmatického“ vykonávania úkonov pod tlakom platných predpisov.
Je zákon o odbornom vzdelávaní a jeho kľúčová časť „duálne vzdelávanie“ naozaj určený aj pre malé firmy? So svojimi študentmi som bol asi pred rokom na týždňovej súvislej prevádzkovej praxi v malej, ale mimoriadne úspešnej firme. Produkuje vysoko kvalitné výrobky a úspešne ich predáva na slovenskom i zahraničných trhoch. Privítal nás spolumajiteľ firmy a zveril nás vedúcemu výroby. Oboznámili sme sa s procesom výroby od prípravy materiálu po expedíciu. Nasledovali otázky a ochotné odpovede. Napriek tomu, že sme vedúceho, aj samotnú výrobu svojou prítomnosťou vytrhávame zo zabehaného rytmu, nedal mi (nám) to nikto pocítiť.
Stredné odborné školstvo sa opäť (koľký raz?) stáva obeťou snahy po jednoduchom a všeobecne fungujúcom riešení. Už niekoľko mesiacov je to zaklínacia formula znejúca: „duálne vzdelávanie“. Vráťme sa však o niekoľko rokov dozadu. Úradníci zriaďovateľov (samosprávnych krajov) sa vtedy s neuveriteľným nasadením pustili do procesu racionalizácie im zverených stredných škôl. Z pôvodných priemysloviek, stredných škôl s identifikovateľným zameraním, či učilíšť, vznikli podivné kompiláty, ktorých odborný profil dnes nedokáže určiť ani samotný úradník odboru školstva, ktorý má tieto úžasné hybridy na svedomí. Netreba sa diviť. Veď cieľom tejto tzv. racionalizácie nebolo skvalitnenie vzdelávania (tým sa zrejme nikto nezaoberal), ale šetrenie finančných prostriedkov vkladaných do systému zo štátneho rozpočtu. Nikto zo zainteresovaných si akosi neuvedomil, že hoci aj menší objem financií nalievaných do nefunkčného školstva je ešte väčším plytvaním. Z jedného problému: málo detí – budúcich žiakov a študentov, sme sa zrazu ocitli v ešte väčšom: z mála detí generuje nefunkčný školský systém ešte menej použiteľných absolventov.
Mnohí poznáme scénku známeho českého humoristu Felixa Holzmanna „Aluminiovej klíček“. „Takovej malej aluminiovej klíček to byl...“ vysvetľuje komik okoloidúcemu svoje pátranie pod pouličným osvetlením. Až v závere (logická kompozičná stavba scénky) sa spolu so zvedavcom dozvedáme, že kľúčik bol stratený o kúsok ďalej. Tam, kde svetlo nesvieti. Výsledkom takého hľadania síce môže byť aj nejaký „kľúčik“, možno aj „malý hliníkový kľúčik“. Nebude však ten pravý... Urputná snaha nájsť pozitíva na prebiehajúcom procese školskej reformy občas pripomína to hľadanie kľúča. Samozrejme, ale celkom proti logike opäť pod lampou. Ináč – ľahké, ale dobre viditeľné riešenia. Alebo lepšie povedané také hľadanie, ktoré prináša mediálne chytľavé informácie.
Zahraničná reportérka verejnoprávneho média v pravidelnej relácii porozprávala o situácii vo Venezuele. Nedostatok tovarov, dlhé rady v obchodoch... Dramatický nedostatok toaletného papiera! Situácia je natoľko kritická, že stredné školy dokonca vyzvali rodičov svojich študentov, aby svoje ratolesti vybavili toaletným papierom, pretože tento nevyhnutný tovar dennej potreby nedokážu zabezpečiť. Žurnalistka niekoľkokrát naznačila možnú hrozbu štátneho prevratu.
Tá rozprávka je nám známa. Má viacero verzií, podstata je však rovnaká: hladný vojak, Ďuro, Jano, či iný rozprávkový hrdina nahovorí lakomú starenu, rodinu hlupákov, alebo inú cieľovú skupinu, že navarí polievku zo sekery. Polievku napokon skutočne navarí a všetkým chutí. Medzitým sa však do nej dostal kúsok mäska, zeleninky, či iných ingrediencií, ktoré robia polievku polievkou...
Na účte mi „pristálo“ 100,00 € (slovom: jednosto EUR). Samozrejme okrem základného „tabuľkového“ platu. Nebudem tajiť, potešili. Aspoň čiastočne nahradili tie prostriedky, ktoré som investoval do materiálu a pomôcok pre žiakov, aby som kompenzoval nedostatočnosti „šetriaceho“ školského systému.
Známy spisovateľ a človek, „ktorému to páli“ v jednom rozhovore povedal: „ekonómovia kolonizovali celú spoločnosť“ (voľne citované). Vrelo s ním súhlasím. „Slovenská ekonomická legislatíva nepatrí k tým najjednoduchším a najštíhlejším. Obsahuje stovky zákonov a iných právnych noriem (vyhlášok, opatrení, usmernení a metodických pokynov). K menšej istote prispievajú aj časté novely už platných predpisov, ktoré prichádzajú mnohokrát ročne a často aj prostredníctvom úplne iných, zdanlivo nesúvisiacich zákonov.“ (opäť citát, teraz zo stránky www.libertax.sk).
Prosím to „mocných“ je treba brať s rezervou. To, že sú mocní, si myslia predovšetkým oni na základe vedomia, že za nimi sú mocní, za ktorými stoja ešte mocnejší atď., atď... O sile (moci) ducha sa dá diskutovať. Samozrejme, ak za duchovnú kvalitu nepovažujeme vypočítavosť a neutíchajúcu túžbu po moci.
Známi slovenskí humoristi mali takú scénku, v ktorej publiku okrem iných veselých vecí vysvetľovali, že „Mlieko dostať kúpiť v mliekarni a obuv dostať kúpiť v predajni obuvi. Normálny sa zasmeje (tuší skrytý zmysel, srandu), pragmatik si povie „dobre vedieť“ a odoberie sa do mliekarne, alebo predajne obuvi (podľa okolností), aby kúpil mlieko, či módne gumáky. Skúsený Slovák sa poberie rovno do mliekarne kúpiť si tenisky, alebo do predajne obuvi po litrík trvanlivého syntetického mliečka (podľa okolností).
Školský rok sa pre učiteľov začína spracovaním TVVP (rozumej Tematických výchovno-vzdelávacích plánov). Pre neznalých veci – je to taký návod, manuál, ako učiť. Jeho súčasťou je: obsah učiva (tematické celky a témy, ktoré má učiteľ odučiť), časový plán, väzby medzi jednotlivými vyučovacími predmetmi, očakávané vzdelávacie výstupy, kritériá hodnotenia vzdelávacích výstupov, metódy hodnotenia a prostriedky hodnotenia.
Nech mi prepáči môj nebohý vzácny kolega Štefan aj stovky jeho pre život aj prax vynikajúco pripravených absolventov (dnes skvelých profesionálov), že vstupujem do jeho večného odpočinku touto spomienkou práve ja. Určite sú iní, povolanejší. Mal som to šťastie, že presne pred 30. rokmi mi bol určený ako uvádzajúci pedagóg. Ja mladý adept učiteľského povolania i vlastnej profesie, on mnohoročný učiteľ a odborník – praktik.
Počas dovolenky som sa v zahraničí stretol so známym, tiež pedagógom. Teraz už v penzii. Rozprávali sme sa o všeličom, čo sa týka vzdelávania. On, bývalý gymnaziálny „profesor“ spomenul problémy s nezáujmom o exaktné disciplíny (podobne, ako u nás). Ja učiteľ strednej odbornej technickej školy som rozvinul tému o túto oblasť (kolega potvrdil, že podobne je to aj v ich krajine). Aj sme sa posťažovali, aj sme sa pochválili.
Učiteľská verejnosť je konečne spokojná a pokojná. Minister školstva sľubuje a prísľuby sú sľubné. Zdanlivo „selanka“, pohodička. Nový školský rok sa začína vo všeobecnej spokojnosti. Oto Žarnay má prísľub zamestnania, Aj tie decká, akoby boli po tých dažďových prázdninách menej roztatárené.
Tak som sa dnes dozvedel, že na žiacke práce sa autorské práva nevzťahujú. Informácia ma prekvapila. Už dlhší čas totiž študujem publikácie „Autorské právo v školách“ ktorej autormi sú JUDr. Zuzana Adamová, PhD. a JUDr. Anton Škreko, PhD. vo vzťahu k prácam študentov školy v ktorej pracujem. Odborníci tvrdia niečo iné: V uvedenej publikácii na stranách 43 – 45 v časti 2.6.2. sa venujú „právnemu režimu školského diela“.
Ani prvý deň školského roka 2014/15 (rovnako, ako aj iné prvé a posledné dni) nezostal mimo pozornosti verejnosti. Médiá sa predbiehajú v pozývaní odborníkov na všetko. Rodičia prváčikov hlcú rady, ako svojmu potomkovi nespôsobiť traumu hneď v deň „D“. Známi redaktorov – učitelia, riaditelia škôl, iní pracovníci vzdelávacej mašinérie poskytujú nezištne informácie nevyhnutné pre úspešné zvládnutie tohto výnimočného dňa.
