Verejnosť očakáva vysvetlenia.
Investigatívny žurnalista tuší tému.
Nastupuje hovorca.
Precízne naaranžovaný spustí informačný tok.
Hovorí.
Pokojne.
Vzorne artikuluje a intonuje. Skladá hlásku po hláske, slovíčko po slovíčku. Syntax uvážlivo volených pojmov plodí ucelené myšlienky. Bez farby a zápachu. Ako pokojný potôčik mierne mútnej vodienky.
Žurnalista je vytrvalý a hovorca je podrobený tortúre otázok. Ostrých ako žiletka, premyslených, odhaľujúcich.
Netuší však vytrvalostný potenciál hovorcu.
Ten odhalí dva rady starostlivo ošetrovaných bielych perličiek zubov a trpezlivo vysvetľuje. Opakuje opakované.
Forehand, backhand. Forehand, backhand...
Starostlivo dbá, aby sa vyjadroval v jednom riadku. Na koniec nedovidíš a nedočuješ, na konci si začiatok nepamätáš. Spomedzi riadkov nevypláva očakávaná informácia. Ani náznak prerieknutia, ani stopa slabosti.
Na čele hovorcu sa nezaperlí kvapka potu, dlane nevlhnú.
Novinár to vzdáva.
Hovorca daruje kamere jemný úsmevček.
Cez deň hmla, v noci tma.
Dobrú noc priatelia.
