Už pekných pár rokov pôsobím na veľmi starej škole s bohatými tradíciami. Väčšinou som učil študentov veľmi starého – študijného odboru, ktorý je jednou z tých tradícií. Dlho jedinečného v kontexte bývalého Rakúsko-Uhorska aj Československa. Jeho absolventi, ktorých za viac, ako 100 rokov je neúrekom, boli a sú známi a úspešní architekti, dizajnéri, manažéri úspešných firiem, alebo spoľahliví odborníci. Pôsobili a pôsobia na území celého Slovenska i v zahraničí. Pýšia sa (a my ich učitelia tiež) skvelými výsledkami, získavajú ocenenia.
Jednoducho – odbor ich vynikajúco pripravil pre prax.
Do tohto študijného odboru je na budúci školský rok (2014/2015) zapísaný 1 (slovom jeden) študent. Ak sa niečo (čo? zázrak?) nestane, odbor sa neotvorí a na škole pravdepodobne zanikne. Po viac, ako 100 rokoch a po viac, ako 50 rokoch so súčasným vzdelávacím programom.
Kto je vinný?
Žiaci?
Rodičia?
Učitelia?
Manažment školy?
Systém?
Vlastne to ani nie je dôležité. Výsledok je rovnaký!
Možno je v tom kus symboliky.
Možno odchádza študijný odbor...
A súčasne odchádza starší skúsený pedagóg, spolutvorca aktuálneho vzdelávacieho programu tohto odboru. Učiteľ mnohých výborných odborníkov.
Alebo lepšie povedané „je odídený“...
... aj na základe petície študentov a ich rodičov, ktorým sa znepáčili jeho vzdelávacie postupy.
Chceme prerobiť školský systém. Na nový, lepší.
Zatínajme opatrne.
Niektoré časti kmeňa by sa nemali zmeniť na nepodstatné triesky, ktoré sa stratia v rúbanisku...
