Médiá opäť zaujala téma školstvo.

Medzi žiakom a ministerstvom však nie sú len rodičia, učitelia, výchovní poradcovia... Inštitúcií a k nim prislúchajúcich kompetentných a zodpovedných osôb, ktoré sú súčasťou štruktúry školského systému je oveľa viac. Ba dalo by sa povedať, že neúrekom. Rôzne ústavy, také i onaké, všelijaké stupne riadenia.Sú i také, ktorým priamo zo zákona prináleží povinnosť zriadiť a následne riadiť. Riadiť – ako to len príjemne znie. Riadiť, dirigovať...Možno by bolo lepšie manažovať... (viď. napr.: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mana%C5%BEment_(%C4%8Dinnos%C5%A5)Už dávnejšie (mesiace, možno roky odvtedy ubehli) bola vo verejnoprávnom informačnom rádiu diskusia k problematike školstva s možnosťou vyjadriť svoj názor. Vyjadril som sa teda kriticky k práci zriaďovateľov, konkrétne odborov školstva pri samosprávnych krajoch, do kompetencie ktorých patrí tzv. regionálne školstvo, predovšetkým stredné školy. Účastník relácie, úradník ministerstva školstva oponoval, že tieto inštitúcie sú bližšie školám i potrebám regionálneho trhu, z čoho logicky vyplýva, že účinok ich riadenia bude pozitívny. Vyplýva logicky, ale...Niekoľko rokov po prechode stredných škôl do zriaďovateľskej právomoci samosprávnych krajov je situácia v regionálnom školstve katastrofálna (niežeby bola predtým ideálna, ale...). Najmä v oblasti stredných odborných škôl a zvlášť stredných odborných škôl technického zamerania.Prichádza, alebo už prišiel čas bilancovať pozitívny dopad takéhoto riadenia blízkeho potrebám...? Alebo čas ešte nedozrel a príslušná, „odborne“ fundovaná byrokracia bude páchať svoje riadiace kompetencie v známych mantineloch antikoncepčne poňatej racionalizácie siete škôl...?Bez analýz. Bez návrhov riešení na základe týchto analýz vypracovaných!V Správe ministerstva zverejnenej na jar tohto roka sa zriaďovatelia dovolávajú väčších právomocí, obmedzenia kompetencií samosprávnych orgánov škôl a školských zariadení, priameho menovanie riaditeľov škôl a pod., s odôvodnením, že oni (ony) majú zodpovednosť atď., atď. Fajn, vychádzajme teda z faktu, že majú zodpovednosť za dobré fungovanie škôl v ich zriaďovateľskej právomoci. Čo znamená dobré fungovanie škôl? Pravdepodobne kvalitný vzdelávací servis, ako sa už obligátne zvykne hovoriť „pre potreby praxe“, alebo v súlade s požiadavkami ďalšieho vzdelávania.Kvalitný vzdelávací servis, to sú:- kvalitní učitelia – absolventi pedagogických fakúlt i tí iní – odborníci s pedagogickým vzdelaním (dobrá téma, keď sa chce odpútať pozornosť od skutočných zodpovedných)- kvalitné a dobre vybavené priestory (dobré priestorové zabezpečenie neznamená len naplnenie príslušných noriem). Je cca 30-ročný nábytok dobrým vybavením?- pomôcky a iné materiálno-technické vybavenie, vrátane tých najmodernejších technológií (školstvo predsa pripravuje pre budúcnosť). Obrázok plotra nie je ploter...- všeličo iné...Ako je všeobecne známe, regionálne školstvo (väčšina stredných škôl) takýto servis neposkytuje. Pritom ich manažmenty robia, čo môžu. V rámci, často i nad rámec možností a schopností. Ale vždy pod „odborným“ dohľadom zriaďovateľa.Kto má zodpovednosť a z toho vyplývajúce právomoci, mal by znášať aj následky. Vzdelávanie totiž nie je len prosté účtovníctvo. Bezbrehé šetrenie môže škodiť podobne, ako bezbrehé plytvanie. Je dobre, ak program šetrenia prebieha paralelne s programom rozvoja. Žiaľ, vidina progresu sa stráca kdesi v nepreniknuteľných hmlách nejasnej budúcnosti...V závere niekoľko súvisiacich informácií:- Je známe, že hlavným kritériom úspešnosti príslušného úradu zriaďovateľa je množstvo ušetrených finančných prostriedkov. Program úspory (racionalizácie) je neraz dominantným prvkom koncepcie, s ktorou sa kandidát uchádza o úrad a je úspešný.- V odborných kruhoch zamestnávateľských organizácií a branžových zoskupení, sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že systém prerozdeľovania finančných prostriedkov zriaďovateľmi na úrovni krajov (čo je často podstatou ich činnosti) je pre regionálne školstvo (predovšetkým stredné odborné) škodlivý, ba až zničujúci (pre istotu nebudem citovať doslova).- V podobnom duchu sa vyjadrujú predstavitelia SŽK i SOPK, ktorí viac, alebo menej diplomaticky dávajú najavo svoju náklonnosť priamej spolupráci škôl so zamestnávateľskou sférou bez tútorstva zriaďovateľského úradníka.- Európska únia aj Slovenská republika vynaložili milióny EUR v rámci operačného programu Vzdelávanie, prioritnej osi 1. Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy, Opatrenia 1.1 Premena tradičnej školy na modernú. Kde sú tie „premenené“ školy? Bola to len „kozmetická“ premena, alebo jednoducho o riešenia nie je ozajstný záujem a aj moderné školy sa raz stratia v nesystémovom systéme optimalizácie?- Revíziou neprešiel ani toľko kritizovaný systém normatívneho financovania na žiaka, hoci keď bol zavedený, predpokladalo sa jeho prehodnotenie – predpokladám, že predovšetkým z hľadiska výšky finančných normatívov (mzdových aj prevádzkových) = ich zreálnenie v súlade s požiadavkou kvalitného vzdelávania v tom ktorom študijnom odbore, v tom ktorom type školy.- Učitelia, ktorí upozorňujú na škodlivosť zavádzania nezmyselných študijných odborov sú označovaní za hlupákov, pretože podľa stále trvajúceho systému „atraktívnych odborov o ktoré je záujem“ (samozrejme zo strany žiakov, nie praxe) to vraj inak nejde.- Odborníčka (neviem ju bližšie zaradiť) sa v dnešnej téme informačného rádia venovanej školstvu vyjadrila, že ministerstvo školstva, aj samotný minister sú naklonení načúvať, akceptovať, zapracovať... V legislatívnom procese je však „len“ v pozícii predkladateľa návrhov zákonov a ich úprav. Po predložení takýchto návrhov (podľa slov odborníčky) nastupujú lobistické skupiny a...Lobisti v ožobráčenom školstve?Žeby aj tu bolo niečo o čo môžu mať lobisti záujem...?A čo by to len mohlo byť?Hádajme spolu!Kto uhádne, začne za odmenu čerpať zostatok dovolenky...