Verejnoprávne médium nezostalo bokom.
Problém obliekania a úpravy zovňajšku učiteľov som pustil jedným uchom dnu a druhým von... Čo už – stará konzerva sa na obal coca coly zero nezmení.
Zaujalo ma vyjadrenie jednej pani riaditeľky školy. Vraj mladí absolventi pedagogických škôl prichádzajú do škôl slabšie pripravení. Predovšetkým po stránke didaktiky.
A svoje skúsenosti rozvíjala ďalej: „mnohí nevedia správne spraviť ani zápis do triednej knihy...“
Banálny problém?
Bol by.
Keby...
Keby sa práve takéto úkony nepovažovali v procese vzdelávania za kľúčové. Už dlho sa v súvislosti so školstvom hovorí o príliš bujnej administratíve. Už menej sa hovorí o tom, že vedenie dokumentácie sa stalo hlavným cieľom pozornosti kontrolných orgánov.
Napríklad školskej inšpekcie.
Dôležito sa tváriaci úradníci inšpekcie dokážu odhaliť aj tú najnenápadnejšiu chybičku v zápise, nevhodné slovíčko, nesprávne vedenú čiaru.
Obsah vzdelávania? Stratégie? Metodika?
Pokiaľ sú uvedené správne v správnom materiáli, je všetko v poriadku.
Začal sa nový školský rok. Minister sľubuje mnohé zlepšenia.
V otázke školského formalizmu som však skeptický.
Riadiace štruktúry sú ním totiž natoľko presiaknuté, až sa to zdá normálne.
Prečo?
Lebo posúdiť skutočnú kvalitu vzdelávania „je ťažké“ (citát zo známej správy o stave školstva)...
... a počet chýb je možné kvantifikovať.
