Slovensko, ako jeden zo signatárov dohovoru vyvíja urputnú snahu, aby dohovor nestratil zmysel.
A nie v nejakej zanedbateľnej oblasti. Snaží sa, aby bolo proti čomu bojovať.
A to hneď na niekoľkých frontoch:
korupcia a klientelizmus
korupcia v ekonomike
obľúbená
korupcia v politike
a ďalšie
Na mape sveta znázorňujúcej index korupcie v spoločnosti v jednotlivých krajinách (http://sk.wikipedia.org/wiki/Korupcia) sa v porovnaní so svetovými lídrami v tejto oblasti naše územie zafarbuje len nesmelým rumencom. Skromnosť však nie je na mieste. V Európskom kontexte zaujímame celkom solídnu pozíciu. Kam sa na nás hrabe nejaké Dánsko, Škandinávske krajiny, Holandsko, Luxembursko či Švajčiarsko.
My totiž máme pre korupciu slabosť.
Je to celkom prirodzená reakcia na neistoty, predovšetkým neistotu v nadobúdaní vlastného prospechu.
Veríme, že nám lekár pomôže? No... veríme. Ale istota je istota.
Veríme v spravodlivosť súdov? Čo nám zostáva – musíme. Ale také primerané všimné nás približuje k istote.
Snažíme sa o post v štátnej inštitúcii? Niet nad to „vybaviť si ho“ u tých vplyvných.
Pred ostatnými voľbami (komunálnymi) som bol svedkom rozhovoru dvoch pragmatikov:
„Koho budeš voliť za starostu?“
„No predsa Jana. Má za sebou vládnu stranu, pozná správny smer. Peniažky pre obec vybaví. Od vlády i z eurofondov. Toho nám treba“.
A tak správny Slovák neváha a volí istotu. Sociálnu, aj tú pre seba. Veď je na nezaplatenie keď vie
Kedy,
Komu,
Koľko.
... s výsledkom blížiacim sa k istote.
Čo na tom, že:
Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy demokracie.
Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj organizovaného zločinu (http://sk.wikipedia.org/wiki/Korupcia).
