Potreby praxe.

Aktuálne som so skupinkou študentov umelecko-technického (technicko-umeleckého?, dizajnérskeho) študijného odboru na súvislej praxi v malej, ale mimoriadne úspešnej firme na „periférii“ Slovenska zamestnávajúcej niekoľko desiatok ľudí. Úspešnej preto, lebo z významných výstav a veľtrhov doma aj v zahraničí zameraných na priestorový dizajn (nábytok, doplnky, bytové a nebytové priestory) už viac rokov pravidelne prináša tie najvyššie ocenenia. Úspešnej preto, lebo nepodľahla klišé o úbohosti a insolventnosti slovenskej spoločnosti, ktorú treba sanovať sociálnymi opatreniami založenými na filozofii solidarity (primeranej, alebo neprimeranej?, povznášajúcej, alebo demotivujúcej pracovitých?). Nepodľahla propagande a nepodsúva sa tzv. väčšinovému klientovi, ale stavila na tú najvyššiu kvalitu. Tak z hľadiska estetickej, ako i funkčnej kvality svojich výrobkov.Budem ignorovať skutočnosť, že študenti takéhoto odboru by vo výrobe hádam praxovať nemali (prežitok z dôb, keď sa inteligencia presúvala do výroby aby skúsila, čo sú to mozole a na jej miesta prešli tí menej kvalifikovaní, čo sa napokon ukázalo, ako chybný manéver s často nedoziernymi následkami) a zameriam sa na pozitíva:- študenti síce nezískali praktické zručnosti dôležité pre ich budúce profesionálne uplatnenie (vinou neprofesionálnej interpretácie ich profesijného zaradenia v praxi zo strany manažmentu ich školy), ale nadobudli predstavu o činnostiach, ktoré nadväzujú na ich budúcu prácu (čo nie je na škodu)- zistili a videli, čo všetko sa dá, napriek obligátnej reakcii, ktorá ich v praxi čaká: „to sa nedá...“- poznali štruktúru riadenia a hierarchiu firmy a dôležitosť uvedomenia si svojej pozície zo strany každého jej segmentu bez jalových pseudorevolučných prejavov- zo strany toho najkompetentnejšieho – hlavného majstra výroby sa dozvedeli dôležitosť absolútnej profesionálnosti a bezvýhradnej disciplíny pri plnení povinností vyplývajúcich zo zaradenia v praxi- dozvedeli sa, že práce je na pracovnom trhu celkom dosť, málo je však tých, ktorí sú schopní a dokonca ochotní kompetentne (z hľadiska odborného i pracovno-morálneho) ju vykonávaťKde je možné takéto kompetencie nadobudnúť?Napriek istej dávke skepsy (tá je však spôsobená uvedomením si skutočnosti, že reformu má v rukách „osvedčený“ tím reformátorov) si to neviem predstaviť bez dobrej školy, učiteľa – dobrého odborníka s praktickými skúsenosťami a dobrého manažmentu školy (ktorý nebol vybraný nekompetentnou radou školy pod vedením nekompetentného úradníka zriaďovateľa).Otázka zamestnanosti je dlhodobo pertraktovanou témou. Politické body sa na nej pokúša získať vládna moc i opozícia. Všetci sa ju snažia „riešiť“ prvoplánovými, ale málo účinnými a málo systémovými krokmi (veď voľby sú každé štyri roky, tie utečí raz dva a volič musí vedieť, že my sme tí, čo mu dali „rybu“) - nalievaním peňazí do nenásytného gágora sociálnych opatrení.Pri súčasnom konštatovaní (napr. aj ministra financií), že na navýšenie financií pre školstvo (podľa štatistík jedno z najefektívnejších na svete) zdrojov niet.Vsadiť na skutočne dobré vzdelávanie (nie akoby, ale naozaj) je síce behom na dlhé trate, ale len to môže priniesť výsledky. Čím skôr, tým lepšie.Navýšenie finančných prostriedkov (či na úroveň OECD, V3, alebo EÚ) je potrebné, možno nevyhnutné. Oveľa dôležitejšie je však ich dobré umiestnenie.Neodporúčam, aby finančné prostriedky rozdeľovali tí, čo kričia, že to vedia najlepšie... veď to robili doteraz a...Alebo že by cieľom politickej moci nebol kvalitný, potrebám spoločnosti primerane vzdelaný občan?Možno je užitočnejší ten, čo sa za 5, 10, ?€ zúčastní tej správnej volebnej štafety... A na to kvalitné vzdelanie určite nie je potrebné!