Redaktorka verejnoprávneho média položila pánovi Županovi otázku, či pri návšteve lekára čaká s ostatnými niekoľko hodín, kým príde na rad. Redaktorka, ja, aj ostatní poslucháči sa dozvedeli, že mu stačí telefonicky sa s lekárom dohodnúť na určitom čase návštevy a všetko spoľahlivo prebieha k spokojnosti pána župného šéfa.
Nuž moja skúsenosť mi hovorí, že takéto riešenie je možné za predpokladu, že:
pacient má s lekárom nadštandardný (kamarátsky) vzťah
pacient má s lekárom iný nadštandardný vzťah (všeobecne známa, ešte lepšie vplyvná osoba)
čakáreň lekára väčšinou zíva prázdnotou (medicínsky odbor, ktorý pacienti vyhľadávajú menej)
pacient je rovnejší, ako tí ostatní.
Nechcem sa teraz venovať tomu, či novela zákona pacientom pomôže. To pravdepodobne nevie (a ani to nerieši) ani sám predkladateľ. Rovnako nebudem analyzovať relevantnosť vyjadrenia jedného lekára v Nemecku, ako východisko pre novelu zákona.
Viac ma zaujíma, čo nastane keď sa novela začne uplatňovať.
Logicky budú vznikať takéto situácie:
rovnejší budú navštevovať pacientov prednostne aj naďalej
tí tzv. bohatí pacienti (spravidla tí, ktorí sa pre pracovné povinnosti snažili skrátiť pobyt v zdravotníckom zariadení na nevyhnutný čas):
- sa pokúsia získať štatút pacienta, ktorý má s lekárom nadštandardný vzťah
- sadnú si k ostatným čakateľom a budú nadávať na tých rovnejších
ostatní pacienti budú čakať rovnako, ako doteraz, len s dobrým pocitom sociálnej rovnosti =, že ich nepredbehol nejaký boháč.
