Selekcia.

Téma sa týka predovšetkým odborného školstva a stredných odborných technických škôl zvlášť. Trochu sa to podobá „rane z milosti“ (vzhľadom k deklarovanej snahe odborným školám pomôcť a vopred známemu výsledku).Teda o tom, ktoré študijné odbory sa majú v sieti škôl zachovať a ktoré majú byť vyradené rozhodne to, či sa na ne hlási dostatok detí. O bytí, alebo nebytí študijných odborov rozhodnú teda 14 ročné deti a ich rodičia (zákonní zástupcovia, možno výchovní poradcovia ZŠ). Tie deti, o ktorých sa ich rodičia vyjadrujú, že ešte nevedia ... a tí rodičia (výchovní poradcovia), ktorí deťom pri ich rozhodovaní nedokážu poskytnúť primeraný informačný, alebo poradenský „servis“, resp. vysvetliť im, že istý stupeň náročnosti na seba a zodpovednosti sa predpokladá už aj v tomto veku. Určujúcim faktorom pre to, na ktorý študijný odbor si dať prihlášku sa stávajú pocity, vzťah k predmetom, kamaráti, hľadanie ľahkej cesty, odklad finálneho rozhodnutia na neskoršie.Na úrovni detí je to pochopiteľné.Na adresu rodičov by sa dalo hovoriť o zodpovednosti za dobré plnenie si rodičovských povinností (podpora v hľadaní ľahších riešení nemusí byť pre budúcnosť ich ratolestí tým najlepším vyjadrením rodičovskej lásky).Na úrovni výchovných poradcov ZŠ je to otázne plnenie si povinností v štátom platenej pracovnej pozícii.Na úrovni stredných škôl je likvidácia nepopulárnych a naopak podpora (udržanie) atraktívnych (ale z hľadiska uplatnenia nevhodných) študijných odborov klamaním detí, rodičov, nevedomých výchovných poradcov, verejnosti.Prečo teda, napriek základnej logike, je postup vyššie uvedených a zo zákona zodpovedných inštitúcií takýto?Veď už viac rokov je jasné, že tadeto cesta nevedie.Rovnako, ako to, že pravá cesta k akej-takej a možno aj celkom slušnej budúcnosti nevedie cez málo pravdepodobný úspech v ktorejkoľvek reality show, alebo tipovaní (záujemcov sú tisíce, víťazov nepatrné percento...).Aké sú teda dôvody uplatňovaných riešení?Je to nevedomosť?Je to pohodlnosť? Sú príčinou nejaké/niečie (aké/čie?) záujmy?Alebo „len prostý“ prvoplánový výklad platných zákonov? Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ v § 3 ods. h) garantuje princíp „slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy“. Pozor: „... V SÚLADE S MOŽNOSŤAMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ SÚSTAVY!“ Ten istý zákon v tom istom paragrafe, ods. c) však hovorí aj o „rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca A JEHO SPOLUZODPOVEDNOSTI ZA SVOJE VZDELÁVANIE“!Neponúka teda aj súčasná legislatíva dostatok východísk pre zastavenie už aj tak dosť rozsiahleho chaosu?Je skutočne cestou k záchrane niektorých škôl rušenie nepopulárnych a zavádzanie atraktívnych odborov?Zdá sa, že možnosti vzdelávacej sústavy sú neobmedzené: „nejde tento odbor? tak ho zrušíme a zavedieme nový. Taký, ktorý „pôjde“. Taký, ktorý bude pripomínať cestičku ku šťastiu v niektorom z „hľadaní“ SUPER HVIEZD.Naozaj si nemyslím, že štruktúra (sieť) študijných odborov v regionálnom strednom odbornom školstve má zostať bez zmien. Naopak, potrebuje razantnú reformu, ktorej výsledkom budú odbory pripravujúce profesionálov s kompetenciami a v približných počtoch, ktoré pracovný trh skutočne absorbuje. A ktorých budú pripravovať naslovovzatí profesionáli – pedagógovia aj odborníci z praxe.Utópia? Nie - funguje to tak nielen vo finskom školstve. A nakoniec vlastná skúsenosť:práve z tých „nechcených“ - náročnejších študijných odborov vychádzajú absolventi, ktorí sa najlepšie uplatňujú v praxi (vo svojom odbore), alebo úspešne pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Preto, lebo už pri rozhodovaní sa pre stredoškolské štúdium si zvolili tú ťažšiu cestu. Od začiatku s ňou počítali a boli na ňu pripravení. Možno aj vďaka zodpovednému prístupu rodičov.Existuje množstvo príkladov kedy vyššia náročnosť štúdia priniesla svoje ovocie v dobrom uplatnení. Opačný postup sa rovná lotérii.Je treba vedieť čo chceme.Je treba chcieť.