Phoenix

Jazyky ohňa postupne začínajú brať celé jeho telo, od nôh, cez perie na bruchu, hrudi, cez dôstojný krk až k nádhernej hlave zakončenej prenádherným chocholom.Fénix vydáva posledné zúfalo šťastné výkriky. Kričí o smrti. Jeho telo vzplanie v poslednom kŕči a premenené na popol padá na zem.Vietor poktopí jeho popol a za chvenia vzduchu a iskrenia popola sa prebúdza k novému životu malý vtáčik Fénix. Otvára oči, nepostrehnuteľne si Nás prezrie a jemným, ešte oslabeným hláskom znovunarodeného Ohnivého vtáka začína spievať o živote, o znovuzrodení, o kráse vôkol nás, o šatách z páperia a topánkach z trávy. Spieva Nám o čistých riekach, o čerstvom vzduchu na horských pasienkoch, o láskavom Slnku. O pláňach plných zelene, o šepkajúcej tráve, o osviežujúcom daždi.Vidí však, že sme na túto skutočnosť slepí, že sa Nám na tvárach stále ostáva vráska z predchádzajúceho prekvapenia.Roztvára karmínové krídla, vzlietne nad Nás a začína plakať.Z nebeskej výšky na Nás dopadajú hojace slzy lásky a vzkriesenia. Znova cítime vnútorný pokoj, sme šťastní a usmievame sa.Vďaka Ti Fénix!!!