Vyrážame ešte za tmy. Je krátko po štvrtej ráno. Pár desiatok kilometrov ideme po asfaltovej ceste, kde sa motajú kravy a osly. Úspešne ich míňame a na nárazník si nepripisujeme žiadne trafené kusy, ako cestou z Kasane do Maun.
Asfaltka končí začína trochu ťažší terén. To je ok, lebo máme veľké a silné auto. Pred nami je prvá, veľká, vodná prekážka. Zastavím a zvažujem či ju prejdem krajom alebo to obídem cez druhú veľkú priepasť z vody. Volím prvú možnosť a už sa rútime do vody. Auto prudko klesne a voda je až príliš vysoko. Zmes piesku a vody nie je ideálna kombinácia pre šoférovanie. To som pochopil hneď ako sme sa v tých sračkách zasekli. Ani dopredu, ani dozadu. No do riti, to je príliš zavčasu aby sme sa tu potopili. Miro našťastie niečo prepína na ovládaní auta. Veď máme predsa 4x4. Jasné! S tým sa ide lepšie najmä v tomto prostredí. Nejako vycúvam a ideme skúsiť tú druhú mláku o veľkosti záhradneho jazierka.
Pre istotu však radšej vystupujem a konárom meriam ako hlboko sa zaboríme. Nie je to moc hlboké a spokojne prechádzame prvú bariéru. Kým sme dorazili do Národného Parku Chobe, tak sme takýchto bazénov prekonali viac než dosť. Pri niektorých to išlo lepšie, pri iných som tuhol, či sa tam zasekneme alebo nie.
Prechádzame vstupnou bránou do národného parku. Pre istotu si ešte odskočím na záchod, lebo ja a moje povestné príhody spojené so záchodmi, sú priam legendárne.
Minulý rok, keď som bol na safari, tak to bolo celkom iné ako teraz. V Juhoafrickej republike boli cesty v parku síce prašné, ale rovné. Tu v Botswane? Nemať zapnutý bezpečnostný pás, tak prerazím hlavou strechu auta. Taký púštny tankodrom. Netrvá dlho a už vidíme prvú zver. Malé impaly sledujú ako sa k ním približujeme. Keď sme na pár metrov od nich tak poodskakujú ako svetielka zo zapálenej prskavky. Ideme krajom obrovskej nížiny kde nie je vidieť jej koniec. V diaľke sú žirafy aj slony. Po pár minútach zastavujeme auto. Musíme, lebo nám cestu križuje malá rodinka slonov. Žiadne pravidlo pravej ruky tu nefunguje. Väčší má prednosť. Tak radšej neprovokujeme a dodržiavame aj odporúčaný odstup. Slonov je tu asi najviac. Celé stáda, ale aj opustení samotári.
Zebry, pštrosy, milióny vtákov... Zvedavé surikaty sa pred nami skryjú a opatrne vytŕčajú len malé hlavy, z bezpečného úkrytu. Keďže sme v rizikovej oblasti, kde už je aj výskyt malárie, tak sme si v predošlý deň obaja nasadili antimalariká. Jedným z bočných efektov, týchto tabliet, môžu byť žalúdočné nevoľnosti. No a tu sa konečne dostávam k hlavnej myšlienke. Najskôr Miro začal hlásiť, že sa mu to všetko akosi krúti v žalúdku. Veľmi som sa na tom bavil, lebo som bol konečne na tej strane žalúdočných problémov, keď som bol len pozorovateľ.
Spravodlivosť si na mňa však aj tak počkala. Dala mi asi hodinový pokoj a potom to prišlo aj na mňa. Vedel som, že je zle a musím konať. Uprostred buše sa hľadá toaleta naozaj veľmi ťažko. No nič asi si medzi svoje príhody zaknihujem najadrenalínovejší záchod. Zadné koleso našej Toyoty si to neúmyselne odskákalo. Musel som však konať v rýchlom nasadení ako borci z NAKA, pri záťahu na drogových dílerov. S potom na čele, nohavicami pod kolenami a pohľadom krúžiacim okolo seba sa to však podarilo. Sledovať okolie, či sa na mňa nerúti nejaký gepard alebo iná šelma, bolo opäť niečo nové.
Skôr ako som odišiel z tej svadby, v Botswane (o ktorej som písal naposledy), tak ženíchov otec niečo hovoril v lokálnom jazyku. Rozumeli všetci okrem mňa.
Teda, pochopil som len tri slová. Slovakia, Europe, Namibia. Pred tým som sa rozprával s chlapíkom, ktorý mi dovolil prísť na svadbu. Povedal som mu o svojich plánoch na nasledujúce dni a čo sa chystám robiť v Namíbii.
Keď otec ženícha skončil svoj príhovor, zavolala na mňa. Postavil som sa a počúval som ho.
„Alex, ďakujeme ti veľmi pekne, že si sa stal súčasťou nášho veľkého dňa. Sme veľmi poctení, že si meral takú obrovskú diaľku zo svojej krajinu a zastavil sa aj u nás. Veľmi si to ceníme. Dopočul som sa o tvojich plánoch v Namíbii. Všetci ako tu sedíme, muži aj ženy, ti prajeme veľa úspechov. Aby sa tvoje srdce naplnilo láskou, keď stretneš ženu, kvôli ktorej tam cestuješ. Prajeme ti aj to, aby ti to dobre dopadlo. Nech je odpoveď potešujúca a budete spolu žiť dlho a šťastne. Sme veľmi radi, že budeš jedným z nás. Tu, v Afrike sa všetci voláme bratia a sestry. Tak ti teda ešte raz prajeme veľa šťastia, brat náš!“
Maj príjemné dni aj ty,
Aleš
