Podľa odporúčaní, aby som nečakala v rade na vstup do zámku, som tam mala prísť presne o 9, keď otvárajú, ale keďže mi vstávanie stále robí problémy, prišla som okolo pol 10. Ešte vo vlaku som sa tak fajn potešila, že ako málo ľudí, že to bude super. Akosi ma ale nenapadlo, že väčšina príde autobusom v rámci zájazdu, prípadne autom. To som si uvedomila, až keď som zbadala plné parkovisko turistov. Stále som bola v pohode, lebo som si “predvídavo” kúpila lístok v turistickej kancelárii, aby som sa vyhla radom priamo na zámku. A potom prišiel šok! Aspoň 200-metrová rada na vstup pre tých, ktorí už mali svoj lístok! Našťastie to trvalo len pol hodinu.
Mapka zámockého areálu pre lepšiu predstavu, aké je to obrovské.
Zámok vo Versailles bol pôvodne v roku 1607 postavený ako lovecký zámoček pre Ľudovíta XIII (ten, ktorý vystupuje v Troch mušketieroch), a ktorý dal prestavať a rozšíriť jeho syn, Ľudovít XIV – Kráľ Slnko. V roku 1682 sa do Versailles oficiálne presunul celý dvor.
Podľa oficiálnych dokumentov sa navštevuje asi 74% zámku. Bohužiaľ všetko pôvodné zariadenie bolo ukradnuté alebo zničené cez Veľkú Francúzsku revolúciu, ale zámok bol na konci 19. storočia zrekonštruovaný a nanovo zariadený. 73-metrov dlhá zrkadlová sieň bola len nedávno znovusprístupnená pre turistov po 3 rokoch reštauračných prác a musím povedať, že je to moc pekné. Jedna stena plná zrkadiel, oproti sú okná s výhľadom do parku (centrálny pohľad), všetko zlaté a sklenené. Ešte keby tam tak človek bol sám.....
Na prízemí sa nachádzajú miestnosti následníka trónu, pokiaľ ešte nebol kráľom a kráľových dcér. Tie neboli zariadené tak honosne, aj turistov bolo o poznanie menej, ale zato francúzske okná viedli priamo do parku.
Po revolúcii bol zámok neobývaný a hrozilo, že sa zmení na ruinu. V roku 1833 po návrate Francúzska ku kráľovstvu, ho kráľ Louis-Philippe I. premenil na múzeum, ktorým zostal dodnes.
Apropo park. Ťažko niečo napísať, asi najkrajšia časť Versailles. Park je obrovský, architekt sa na ňom poriadne vyšantil. V súčasnosti má park 815ha, pred revolúciou to bolo až 8000ha! Aleje lemované sochami, bustami, oranžéria, kolonáda, množstvo nádrží a fontán, vodné kaskády, labyrinty a vodný kanál v tvare kríža, kde dlhšie rameno meria 3,5 km. Prejsť od zámku k jeho vzdialenému koncu trvá podľa sprievodcu viac ako hodinu. Na tomto kanáli Ľudovít XIV poriadal plavby a večierky. Bola som trošku sklamaná, že fontány nefungujú stále, ale len pár hodín do dňa, pričom sú sprevádzané hudbou. Nuž, ako vravím, najkrajšia časť Versailles bola jasná.
V samotnom areáli Versailles, asi 3km od zámku sa nachádza Grand Trianon a Petit Trianon. Grand Trianon pár krát využil Napoleon, doteraz sú tam zachované mnohé predmety z tohto obdobia. Samozrejme, že Grand Trianon má tiež svoju záhradu. Petit Trianon s parkom využívala najmä Maria Antoinetta, kde sa utiekala pred ruchom na dvore, a kde mala svoje vlastné divadlo, záhradu, osadu s farmou, kde sa hrala na gazdinú, a kde poriadala večierky. Táto osada bola postavená špeciálne pre ňu a vyzerá ako osada trpaslíkov alebo nejakých nadprirodzených bytostí.
Na záver pár čísel o zámku Versailles - 700 miestností, 2513 okien, 352 komínov (1252 v minulosti), 67 schodísk, 483 zrkadiel, 13ha strechy, o parku – rozloha 800ha, 42km chodníkov, 372 sôch, 600 fontán, 35km kanalizácie, 55 vodných nádrží (najväčší je Grand Canal s rozlohou 24ha a objemom 500 000m3).
To by však nebol kráľ, keby mal len jeden zámok. Okrem Versailles a Louvru boli v blízkom okolí Paríža ešte Fontainebleau, Vincennes, Saint Cloud, Marly a Tuillerie (a možno ešte ďalšie, len o nich neviem). Posledné tri boli časom takmer alebo úplne zničené.
Keď som sa tam pohybovala, tak som si predstavila, ako to mohlo vyzerať v 17. a 18. storočí, s niekoľko stočlenným dvorom. A ak to bolo vtedy v zámku Versailles rovnaké šialenstvo ako teraz, ale smerom k Trianonom ľudí ubúdalo, tak tiež chápem, prečo v Trianone hľadali Ich kráľovské výsosti kľud od dvora. Myslím, že keby poddaní vedeli skôr ako si šľachta naozaj žila, tak revolúcia by prišla o pekných pár rokov skôr. Ale aj tak by som sa tam chcela preniesť na nejakú dobu a vidieť ten život na vlastné oči.
