Začiatok slovensko-maďarských problémov v XX. storočí. Časť III.
Časť III.
Zo Slovenska do Maďarska a späť.
V priebehu XX. storočia sa postavenie maďarskej menšiny menilo v závislosti od politických režimov, spoločenských zmien a medzinárodných vzťahov.
Je zaujímavé, že v roku 1938 bola časť maďarskej menšiny pomerne lojálna ČSR. Na základe rozsudku z prvej Viedenskej arbitráže, ktorá sa konala 2. novembra 1938, bolo Maďarsku vrátených približne 11 927 km2 - juh Slovenska a Podkarpatská Rus. Tento akt bol reakciou na tlak Maďarska po Trianone. Prvá Viedenská arbitráž oslabila postavenie Československa. Maďarské obyvateľstvo sa v roku 1938 správalo, na počudovanie, pomerne lojálne, alebo aspoň pasívne. A mnohí Maďari na južnom Slovensku boli rozčarovaní, keď sa dostali do horthyovského Maďarska. Zrazu sa totiž vrátil režim, ktorý síce bol starej generácii známy, ale za 20 rokov boli jeho tienisté stránky pozabudnuté, takže mnoho ľudí bolo sklamaných. Z tej doby tiež pochádza známy výrok: „Minden drága vissza Prága (Všetko je drahé, vráťme sa k Prahe).“[1]
Po rozbití Československa v marci 1939, sa Slovensko stalo samostatným štátom, pod vplyvom nacistického Nemecka. Maďarsko tento akt využilo na zisk ďalších území. Juhovýchod a Podkarpatská Rus boli vojensky obsadené. Týmto činom sa ešte viac prehĺbilo napätie medzi Slovenskom a Maďarskom.
Po porážke nacistického Nemecka sa Maďarsko, ako kolaborant, ocitlo v politicky a vojensky oslabenom stave. Naopak, Československo sa začalo konsolidovať. Územie Maďarska bolo reorganizované podľa výsledkov mierových zmlúv. Parížska mierová zmluva formálne ukončila vojnový stav medzi Maďarskom a spojeneckými mocnosťami, vrátane Československa a definovala nové územné a politické usporiadanie v strednej Európe. Maďarsko muselo akceptovať územné zmeny, čo viedlo k zmene hraníc. Pre Slovensko znamenala táto zmluva potvrdenie jeho územných nárokov.
Nastupujúce komunistické režimy využili vo svoj prospech povojnové presuny obyvateľstva. Ako kritérium pre presídlenie alebo potvrdenie už realizovaných presunov obyvateľstva, označili lojalitu obyvateľstva voči nastupujúcim komunistickým režimom a príslušnosť k sociálnej triede alebo skupine. Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa realizovala na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, ktorá bola podpísaná 27. februára 1946. Jej prijatie bolo súčasťou koncepcie budovania štátu Čechov a Slovákov bez Nemcov a Maďarov.
Okrem výmeny sa obyvateľstva na juhu Slovenska dotkla aj reslovakizácia. Tá mala zmeniť národnostné zloženie južných častí štátu. Príslušníci maďarskej menšiny sa jej podrobili, aby sa vyhli represiám. 17. júna 1946 Povereníctvo vnútra vydalo vyhlášku o reslovakizácii. K slovenskému pôvodu sa prihlásilo takmer 400 000 občanov. „Spočiatku sa komunistický režim pokúšal brániť, aby sa reslovakizanti vrátili k maďarskej národnosti. Bolo im zakázané vstúpiť do Csemadoku, nemohli si objednávať denník Uj Szó, nemohli prihlásiť deti do maďarských škôl. Keď sa Maďarom na jeseň 1948 obnovilo československé občianstvo, opäť sa prihlásili k maďarskej národnosti.“[2] To, že sa obidve krajiny dostali pod moc komunistickému režimu znamenalo zlepšenie ich vzájomných vzťahov a istú mieru kooperácie. V roku 1949 krajiny podpísali Zmluvu o priateľstve a spolupráci, čím sa formálne ukončili nacionalistické útoky.
Viedenská arbitráž, povojnové presuny obyvateľstva a reslovakizácia ukazujú, ako vojna a komunizmus komplikovali vzťahy Slovenska a Maďarska. Napriek tomu Zmluva o priateľstve z roku 1949 priniesla nádej na zmierenie. V ďalšej časti sa pozrieme na vývoj vzťahov počas rokov totality
____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
[1] RYCHLÍK, Jan. V debate o slovensko-maďarských vzťahoch. Dostupné na: https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/slovaci-a-madari-189405.
[2] KRNO, Stanislav. Politológ UKF Nitra v debate ČTV. Dostupné na: https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/slovaci-a-madari-189405.
