Začiatok slovensko-maďarských problémov v XX. storočí. Časť IV.
Časť IV.
Slovensko-maďarské vzťahy v rokoch totality
Napriek deklarovanému „proletárskemu internacionalizmu“ sa diskriminácia Maďarov a nacionalizmus na Slovensku prejavovali aj po roku 1950. Dvojjazyčnosť sa uplatnila iba v niekoľkých regiónoch a reforma verejnej správy z roku 1960 spojila okresy, v ktorých prevažovalo maďarské obyvateľstvo, s okresmi so slovenskou väčšinou. V dôsledku toho zostala prevaha Maďarov iba v okresoch Dunajská Streda a Komárno.
Maďarsko, ako súčasť sovietskeho bloku, reagovalo na Pražskú jar s obavami zo šírenia reformných ideí a potencionálneho narušenia stability. Maďarská vláda podporila zásah Varšavskej zmluvy proti Československu, čo viedlo k obdobiu napätia vo vzťahoch so Slovenskom, pretože Maďarsko prispelo k potlačeniu reformného hnutia v Československu. Aj preto sa v prvom desaťročí normalizácie objavovali rozhodnutia obmedzujúce národné školstvo a práva na užívanie jazyka národnosti. „Napríklad v roku 1970 bolo zakázané oficiálne používať historické, teda maďarské názvy ulíc, verejných miest a obcí.“[i]
Takýto prístup bol maďarskou menšinou vnímaný citlivo, preto v 70-tych rokoch sa formuje v tomto prostredí opozícia voči komunistickému režimu, ktorá ako minimum požaduje dodržiavanie menšinových práv zakotvených v legislatíve štátu.
____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
[i] UHROVÁ-MESZÁROSOVÁ, Andrea. Maďarská menšina na Slovensku. Dostupné na: https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2008/cislo-1/madarska-mensina-slovensku.html,
